po pismenku

23. mája. 17 hodín a 15 minút.  Viem to na minútu a možno aj na sekundu presne. Nezabudol som!  A bola sobota. Takže máme výročie.

Ja inak na všetko zabudnem. Na každý dátum a na každé výročie. Viem len, že moja dcéra má narodeniny keď ide do školy a viem, že moja žena má narodeniny keď ich má a ešte viem, že kedy ich mám ja. Na ostatné v hlave miesto nemám.

Na to som sa musel oženiť. Aby som mal niekoho, kto mi pripomenie každé výročie. Potreboval som ženu s diárom do ktorého sa vopchajú aj meniny môjho otca a narodeniny synovca a všetko dookola.  A keď som takú našiel tak som sa utekal oženiť. Stalo sa to teda na minútu presne. 23 mája o 17 tej hodine a 15 tej minúte.

Teraz mi to tak došlo. Že to musel byť dosť svadobný deň. Keď nás vrazili na taký neokrúhly čas. Alebo to možno bola skúška. Že teraz buď frajer. Teraz si zapamätaj taký neokrúhly dátum a čas. Ale ja som to dokázal. Aj keby ste ma o polnoci zobudili tak vám to poviem.

Napríklad takto: „VSTÁVAJTE! Kedy ste sa oženili?“ a ja ešte rozospatý poviem: „17 hodín 15 minút“. „Ale kedy? KEDY?“ a ja zase otvorím rozospaté oči a aj o polnoci poviem: „dvadsiateeehotretieeeho mááája“. To predĺženie slov bude preto, že o polnoci je človek rozospatý a strašne sa mu zíva. Zavriem oči, že už môžem spať a oni stále nedajú pokoj: „NESPITE!!! KEDY??? Kedy ste sa oženili?“.

V takej chvíli sa ja zobudím a zaleje ma studený pot. A dobrý vyšetrovateľ tak okamžite uvidí, že sa okamžite priznám: „Nespite nám tu CHLAPE!!! Chceme počuť rok. ROK!!!“. A ja sa definitívne prebudím a poviem: „Už vám nič nepoviem, podľa zákona mám nárok na jeden telefonát, musím zavolať svojej žene“.

O pol jednej v noci tak budem musieť zavolať svojej žene: „Haló? Nehnevaj sa že ťa budím ale kedy sme sa to my zobrali?“ a moja žena bude úplne rozospatá a povie: „počkaj, v 92-hom alebo 93-ťom ale vieš čo, idem sa pozrieť na Majove obrazy“. Potom bude v telefóne chvíľu ticho a ja poviem tým čo ma zobudili: „už, už to bude“. „Noo? Si tam ešte? Tak v 92-hom, na obraze je napísané že 92“. No a ja tým chlapom poviem: „V ROKU 1992!!! A teraz idem spať!“.