po pismenku

Veľká prestavba malého bytu pokračuje. Z predchádzajúcich častí už viete, prečo sme nemali byt, ako sme ho hľadali a ako sme vybavili úrady. Začína sa rekonštrukcia.

Je koniec augusta 2005. Už dva mesiace žijeme u svokrovcov. Celý majetok máme v garáži. Škatule nevybaľujeme, za pár týždňov sme v novom. Do našich 52 -och metrov štvorcových prídu robotníci.

Byt to bol klasický. Tehlovka z 50-tych rokov. Mikro-chodbička, do ktorej architekt nasúkal 7 dverí. Nechápem ako tam vošli, ale boli tam. Vstupné dvere. Vstavaná skriňa. Dvere do spálne. Dvere do obývačky. Dvere do toalety, do kúpeľne a dvere do ďalšej mini-mikro chodby, cez ktorú sa išlo do kuchyne. 7 dverí na 4-och metroch štvorcových. Toľko dverí sme nechceli. Inžinier K. nám ukázal svoje návrhy. Nebolo to zlé, ale až taký futur sme nechceli. Každá stena bola krivá. Zámerne. Na tých pár metrov sa nám to nezdalo. Mali sme aj vlastné návrhy. Tiež futuro. Každá stena bola oblá. Nakoniec sme našli kompromis. Z dvojizbového urobíme takú tú novostavbu. Jedna oddelená izba. Kúpeľňa s toaletou. A veľká izba s kuchynským kútom. A v celom byte budú dvere len tri. Vstupné, izba a toaleta s kúpeľňou. Všetky steny idú preč. Nakreslili sme plániky. Inžinier K. povedal, že by to možno chcelo viac rozletu ale dohodli sme sa. Začala sa teda hra na otázky a odpoveď. Hra na jedinú odpoveď. Na akúkoľvek otázku. Nie je problém. To naozaj nie je problém. Žiaden problém. No problem. Na začiatok išli do nášho bytu nové plastové okná. Mali sme pochybnosti. Vraj zbytočné. Vždy to tak má byť. Okná ako prvé, aby sa k nim urobili vysprávky stien. Aby to pekne lícovalo. Nebojte sa. Okná budú zabalené. Tam sa nič nestane. Ani čiarka.

Do nášho bytu sa koncom augusta dostala prvá partia. Bol to šok. Prvá návšteva nás mala varovať. Otvorili sme dvere do brány. Všade bol prach. Na chodbe hučalo rádio. Hralo v našom byte. Ale počúvali ho všade. Papundeklový magnetofón s rádiom. Na plno. Silnejšie ako silno. Bol zapojený na voľajaký drôtik, ktorý trčal zo steny. Z obvodovej steny. V byte už bol koniec sveta. Všetko bolo preč. Steny. Tak sme to chceli a ani neviem, prečo som si myslel, že to bude vyzerať inak. Vyzeralo to maličké. A uzučké. Myslím na výšku. Obvodové múry a pol metra sutiny na zemi. Medzi tým sa váľali špaky a otvorené konzervy. Hučalo rádio. Piknik. Partia na pikniku. Okná dokorán. Bez obalu. Špinavé. A no problem. Všetko je tak ako má byť. Chlapi potrebujú zábavu. Rytmus práce. Hudbu života. A susedia predsa vedia, že tu sa rekonštruuje. Rekonštrukcia bez rádia? Kde žijete mladý pán? A okná sa umyjú. Máme taký špeci prípravok.

Po rekonštrukcii sme v tom byte chceli bývať. Aj so susedmi. Na schodoch sa nám prestávali zdraviť a šok mal len prísť. Statický posudok sme v rukách stále nemali. Len inžinier K. s našim stavbyvedúcim pánom L. stále hovorili – nie je to problém. Statik to videl. Nie je problém so statikou. Papier bude.. Tu sa nič nemôže stať. Čo by sa tu asi tak malo stať? Stalo sa. Susedovi nad nami praskli múry. Upps. Nebojte. To nie je problém. To vybavíme. Asi to trochu sadlo. To stále sadá. Ale problém to nie je. Postavíme vaše steny a opravíme praskliny. Sami. O nič sa nestarajte mladý pán. Zajtra je to vybavené. Zajtra sa sused stále nezdravil a ani o týždeň. Nikto nič nevybavoval. Neprišli? Nie. Ako to? Prídu. Prišli? Ešte nie. A tak dookola. V našom byte za tie dva týždne pribudli konzervy a špaky a nič sa nedialo. Len kopa bordelu rástla. A potom sa v tom bordeli objavili tehly. Na murovanie. A začali rásť steny. Nič nie je problém. Tešili sme sa. Budú múry. Bude pokoj. Tešili sme sa. To už bude ako byt. Chceli sme drevené zárubne. Dali sme si ich urobiť a zavolali sme majstrovi L. Viete, že zárubne budú drevené. Jasné. Žiaden problém. Jedny 90-tky a jedny 80-tky. Poviem chlapcom. Drevené. O dva dni sme sa zastavili v byte. Steny už stáli a v dverách boli zárubne. Plechové. Nebojte sa mladý pán, tak vám to na bielo namaľujeme, že si to nikto nevšimne. Fakt ich nechcete? Krajšie budú ako drevené. No dobre, však nie je problém. Vyrežeme. Odvezieme. No problem. Z našich nových stien vyrezávali nové zárubne.

Podozrivé nám bolo, že na obvodových stenách ostávala stará omietka. To necháte? Nič sme o tom nevedeli. Jasné že necháme. To nie je problém. Na to dáme takú sieťku a všetko bude super. Ako nové. To je tak lepšie, ale keď už ste tu zoberte si ceruzku a nakreslite, kde budú elektrické zásuvky. Telefón a káblovka. Nakreslili sme. O pár dní to tam máte. Prišli sme o pár dní. Na chodbe bordel. V byte rádio a zásuvky trochu inak. Niekde o dosť trochu inak. Tak to bude lepšie mladý pán. Jaj a toto TV znamenalo, že televízor. No to sme nevedeli. Televízor sme vám dali tu. Nechcete tu? Ale ja by som dal tu. A tam ste chceli zástrčku kde je ten krížik? Ja viem, že ja som hovoril, že krížik. To chlapci museli zabudnúť. Nevadí, dorobíme a prerobíme. Nie je problém. Presekáme a opravíme a zatmelíme. Pribudli konzervy a špaky. Plastové malinovky a na naše nové okná sadal prach. Chodili sme do bytu po nociach s baterkou aby sme nestretli susedov. V noci sme upratovali schodište a zakrývali okná aby ich ráno chlapi znovu odkryli. A sekali do stien okolo nových rozvodov novšie rozvody. Bavili sa. Hralo rádio a piknik pokračoval. Steny už stáli a dlážka bola krivá jako zjazdovka. Nemala by byť vyrovnaná? Aká vyrovnaná. Dosť je ona rovná a potom dorovnáme. Nie je problém. Žiaden problém. A už keď ste tu, tak nám nakreslite že kde budú lampy. Viete čo, radšej nekreslite, s tými zástrčkami nám to nevyšlo, tak len nám povedzte kde a my premeriame. V tej malej izbe chcete dve lampy? A na čo? Dobre, vaša vec nie je to náš problém. Budú dve. Rovnomerne. O pár dní to tam máte ako chcete. Mali sme. Viac bordelu a lampy naopak. Nevadí. Presekáme zarovnáme a vysekáme. My to zvládneme. Jasné že to bude v októbri. Tak sme sa dohodli. Čo tu chcete robiť dva mesiace. Veď to má 52 metrov štvorcových.

Chýbala už len jedna hrubá práca. V byte boli radiátorové stupačky tak klasicky. Veľké, hrubé rúry pri stenách. Tak vám to namaľujeme, že to ani neuvidíte. Že uvidíte a chcete to zasekať do stien? Nie je problém. Zavoláme kúrenárov ale prídu o týždeň. Jasné, že to už robili. Tisíckrát. Tu nie je čo riešiť. Odrežeme, vysekáme, ohneme a do stien dáme. Pekné to bude. Nie je problém. Príďte sa pozrieť o pár dní. Chodba špinavá a rádio stále hralo. Kúrenári tam už neboli. Trubky boli v stenách a pri zemi také kovové slučky. Tak nám to vyšlo. To sa inak mladý pán nedalo. Nehovorili sme? No však to je jasné. Urobíme múriky? Ako chcete. Ale keď tam dáte stolík tak to ani vidieť nebude. Že tam nebude stolík? No však v poriadku, nemusíte byť podráždený. Urobíme múriky. O pár dní to bude. Jaj, no a ten október to asi nestihneme. To viete, tu je strašne veľa roboty, stále si niečo vymýšľate. Zásuvky meníte za chodu, lampy sa vám nepáčia, zárubne ste zrazu chceli iné. To nás trochu zdržiavate. Ale o chvíľu končíme. To potom pôjde jedna báseň.

Stáli sme so ženou pri okne. Pri novom plastovom okne a zrazu sme to uvideli. Malé čierne bodky po celom skle. To čo je? Asi nejaká špina. Som vám hovoril, že na to máme špeci prípravok. Tie malé čierne bodky z našich nových okien nešli dole. Ani špeci prípravkom. Zavolali sme inžinierovi K. Až taký problém to nie je, ale sklá vám musím vymeniť. Kúrenári, keď rezali tie radiátorové trubky tak im asi vystrekol taký olej z vnútra na vaše okno. Ešte sme taký prípad nemali. To je výnimočne a vystreklo im to na všetky vaše okná. Tak odkiaľ sú tie okná. To vám kúpime my. Tie nové sklá. Všetky? Všetky nie, jedno sklo je čisté. Tak sme mali v nových oknách nové sklá. Veď tak to má byť. A rádio? Rádio už chlapci vedia, že má byť tichšie. Bude tichšie. Nebolo.