po pismenku

Veľká prestavba nášho malého bytu pokračuje. Z predchádzajúcich častí  viete, čo všetko sme mali za sebou. Ale to pravé orechové nás ešte len čakalo. 

Mali sme za sebou hrubú stavbu. Našich 52 metrov štvorcových malo ten pôdorys ako sme chceli. V našich nových oknách už boli ešte novšie sklá. Susedia sa s nami zase začali rozprávať. Videli nás po nociach umývať schody a začali nás ľutovať. Ale ani ja som im nezávidel. Na druhej strane mali zadarmo rádio. Aj keď ho nechceli. A my sme chodili do bytu ako na klavír. Prvá partia už odišla. Prišla druhá. To už mali byť majstri na tú jemnejšiu robotu. Prvých sme prekliali a tešili sme sa na odborníkov. Pomaličky zmizol aj bordel a konzervy a plastové fľaše a aj ohorkov bolo menej. Stará partia si zobrala so sebou dokonca aj to rádio. Ostali po nich steny na pôvodnej krivej dlážke. Ale nikoho to stále netrápilo. Nastúpili vodári a  plynári a kachličkári. A začalo sa peklo. Kúpeľňa preverila naše nervy. Totálne.

Všetko sme mali nakreslené v počítači. Vypočítané kachličky. Každá stena na milimeter. Rozmery do detailov. A  bože, vymysleli sme si zase jednu šialenosť. Inžiniera K. a majstra L. to neprekvapilo.  Zamurované poličky? Chcete také poličky? Nie je problém. To bude dobre vyzerať. O deň - dva to bude trvať dlhšie ale nebojte sa. Vlastne sme vám chceli aj tak povedať, že ten október to už iste nie. To nestihneme. Však už je aj tak november, ale do konca mesiaca to máme pod strechou. Jasne. Tu dáme pár kachličiek a podhľady urobíme, parkety a bývať sa bude. Čo tu robiť? No nie? No hej. Celý náš majetok bol od leta v garáži. A my stále u svokrovcov. Začali sme pomaličky vybaľovať. Potrebovali sme aj zimné oblečenie. A všeličo iné. U svokrovcov sme sa pomaličky „zabydľovali“. Vyzeralo to na dlhšie.

Poličky vyšli.  Murár ich pekne urobil. Kachličky boli kúpené. Začala sa ťahať voda, odpad, a tak. Dlážka sa nám nepozdávala. Nevadí, že tá dlážka stále nie je vyrovnaná? Čo by prosím vás vadilo? Však my vieme. Myslíme na to. To sa až potom robí. My sme odborníci. No tak ideme kachličkovať. Podľa plánu. Vieme, že tu všetko voľajako nevychádzalo ale my sme odborníci. Áno, vieme tá stena kde sú dvere nemá kachličky. A pekné ste kúpili. Zelené a biele. Pekne to ladí. No a do kedy budeme čakať na tú dlážku? To nezdržujte. To už ideme na kachličky.  Vyliali dlážku. Zrazu sme zistili, že drobné nerovnosti robia takých 5 centimetrov. Nevadí, že v kupeľni už urobili rozvody? Nevadí. Žiaden problém. Aký problém. No, 5 centimetrov je asi dosť, ale to my zvládneme. To kto vymyslel, že až teraz to vyrovnávame? Šéf? No tak šéf vie čo robí. To je v pohode. Dlážka bola vyliata.

Raz ráno nám zazvonil telefón. Haló. My už kachličkujeme. Podľa plánu. Počkáme kým dobehnete ale nevieme, čo sa stresujete. Však nie sme na hlavu padnutí. Pekne je to nakreslené na tom plániku. A tá stena, čo ste nenakreslili kachličky, čo je celá zelená  to ste mysleli ako že biele kachličky? Tam sme už začali. Že to mala byť zelená stena a nie biele kachličky? No, tak to asi máme problém. Tam sme my už začali. Aby ste sa nestresovali. Tak na tej stene už máte kachličky. Že, teraz sa stresujete? No tak dobehnite. Nevyzerá to tak zle. Bolo to tak. Zo štyroch stien mali byť kachličky na troch. Na štvrtej nie. V našej kúpeľni boli len na jednej stene. Na tej kde nemali byť. No, tak to nám nevyšlo. Však aj majster sa utne. Dáme to dole, jasne, bez problémov. A inak už nič? To je dobre, lebo čas letí. A ten november, no to my nevieme ako to chcete stihnúť, tu je ešte roboty ako na kostole. No my kachličkujeme. A tie biele to už asi nepoužijeme.  To nám už tam všetko zaschlo. A steny sú inak trošku krivé. To bude drina. A tie poličky, to fakt chcete? To kto vám povedal, že to nie je problém. Že šéf? No a prečo by bol problém. Partia pokračovala v práci. Inžinier K. dokúpil kachličky, čo sa museli vyhodiť. Bolo dokachličkované. Prišli sme to prevziať a prišiel aj inžinier K. Zdalo sa nám to krivé. Aj jemu. Bolo to všetko krivé. Partia sklamala. Praskli nám nervy. Dosť emotívne. Z bytu sme odišli a mali pocit, že to už horšie byť nemôže. Mohlo. Večer nám zazvonil telefón. Prečo ste nás v byte vymkli? My tam máme vercajk. To nie vy? A kto? Tak, ale to sa dá na súd. To nie je len tak, zadržiavať súkromný majetok. Volali sme inžinierovi K. Bolo to tak. Vymenil zámok na dverách. Prestavba nášho bytu s touto partiou došla k záveru.

S inžinierom K. sme sa stretli v byte. Opýtal sa nás či ten byt radšej nepredáme, sú tam patogénne zóny asi. Všetci jeho ľudia tam zblbli. Ale teraz príde extra trieda. Pustia sa do toho ešte raz. Jasné. On kúpi kachličky. Také isté. Všetko musí ísť dole. To nie je problém. Ale pár dní to potrvá. Ten november to isto nebude. Ale na vianoce, na vianoce by to mohlo byť. V tom nevidí problém. Vykachličkuje sa. Dorobí sa kuchyňa, urobíme steny, podhľady, dáme plávajúcu podlahu a môže sa bývať. Bolo nám to jasné. Všetko od začiatku. Čaká nás nová partia. Nová rekonštrukcia kúpeľne. Túto vašu novú kúpeľňu rozsekáme a urobíme to na novo. Nebojte sa. To nie je problém. Tak do vianoc, dobre? A na to sa už fakt môžete spoľahnúť.

Išli sme do garáže. Začali sme vybaľovať. Vianočné ozdoby. Vedeli sme svoje. Budeme so svokrovcami. A mali sme pravdu.