po pismenku

V mojej posteli leží mladá žena s pohárom vína v ruke. Moja žena spí vo svojej posteli. Tú druhú ženu k nám priviezla ženina priateľka. A nechala ju u nás. Stalo sa to takto.

Zuzku sme spoznali v obchodnom dome. V takom tom hypermarkete, kde všetko nakúpite. Aj to čo nepotrebujete. Potom čakáte pri pokladni. Väčšinou dlho. Vtedy to bolo naozaj dlho. Stáli sme v rade a čakali sme na pohyblivý pás kam treba vyložiť nákup. Tam stála. Mala lesklé čierne šaty a čierne sandále na vysokom opätku. Udržiavaná blondínka s modrými očami. Pekná. Ale bol tam jeden problém. Pila. Normálne v obchode pri pokladni. S pohárom vína v ruke. Stáli sme pri sebe možno štvrt hodinu. Stáli sme totiž pri zlej pokladni. Pri takej, kde má každý plný kôš a každý druhý čiarový kód zlyhá. A pokladník má na sebe pripnuté: brigádnik. Tak dlho. Ale s ňou to bolo celkom príjemné. Celých tých 15 minút sa usmievala. Držala ten pohár vína a usmievala sa. Volá sa Zuzka.

Na bežné nákupy chodievame do iného obchodného centra. Pri pokladni majú nápis, že ak ťa neobslúžia do desiatich minút dajú ti desať korún. Nikdy nám nedali. Vždy to do desiatich minút stihnú. Nedávajú tam umelohmotné tašky grátis ale majú tam lepšiu zeleninu. Tam trávime viac ako len 15 minút. Pri tej zelenine. A tam sme Zuzku stretli opäť. Mala stále tie isté šaty. Tie isté sandále a zase pila víno. Kým sa žena prehrabávala v karfioloch a reďkvičkách stál som so Zuzkou. Bola tam každý deň. Do oka padla aj mojej žene. My sme síce abstinenti a to víno bol problém, ale tým úsmevom zmazala aj to. Normálne sme si padli do oka. S blondýnkou vo flitrovaných šatách, čo popíja víno po obchodoch. Stratená existencia. Ale zrazu sme tú Zuzku mali radi.

Pri tej zelenine sme sa stretli s Ivkou. Je to naša priateľka. Tiež sa tam prehrabáva v karfioloch a reďkvičkách. Zoznámili sme ju so Zuzkou. Keď Zuzka nepočúvala povedali sme jej, že takú babu by sme obaja chceli. Aj s tým vínom, keď to už inak nejde. Aj šaty môže mať dookola tie isté a ak vydrží celý deň na vysokom opätku tak nám to neprekáža. U nás sa vyzúvať netreba.

A potom som bol týždeň preč. Dnes sme hľadali modrý baliaci papier. Vždy hľadáte niečo o čom viete, že ste ho mali ale neviete si spomenúť kde je. Prehľadali sme všetko. Moja žena vbehla dokonca aj do pivnice. Teda do garáže, z ktorej je teraz pivnica. Ten papier tam nie je, tam ani nelez. A utekala preč. Nedalo mi to, ja som do tej garážovej pivnice vliezol. Modrý baliaci papier tam nebol. Ale bola tam ona. V tých ošúchaných šatách a na vysokých opätkoch. Blondínka s modrými očami. A aj s tým vínom. S pohárom vína. Schmatol som ju za ramená a vyletel som z garáže von. Moja žena sedela v aute a niekam chcela íst. Auto zabrzdilo a v okne sa objavila moja žena. Načo si liezol do garáže, hovorila som ti, že ten papier tam nie je a Zuzka mala byť prekvapenie. Sám si si pokazil. Mal som na tvári úsmev ako tá zelená postavička z reklamy na sponzora superstár. Objímal som Zuzku a bolo mi to jedno. Väčšie prekvapenie nemohlo byť.

Zuzku k nám priviezla Ivka. V garáži bola takmer celý týždeň. Teda Zuzka aby bolo jasné. Pochopila to. Mala byť prekvapením. Prežila tam týždeň v tých svojich šatách a s pohárom šumivého vína v ruke. To som asi nepovedal. Zuzka pije šampanské. Také to naše. Klubové. Je to naše dievča.

Teraz už stojí pri mojej posteli. Žena spí vo svojej a nad mojou nám pripíja Zuzka. Mám dve baby a tú druhú mi darovala tá prvá. Teda môže za to Ivka. Ale z kupliarstva by som ju neobviňoval. Zuzka je papierová - aj keď v životnej veľkosti.