po pismenku

No sú to nervy. Zelený čaj od Pickwicka s citrónovou chuťou. Na porazenie. Nie ten čaj, ten je ženinou ( a teda rodinnou ) rannou závislosťou ale jeho zháňanie. Môže za to globalizácia. Tak ako za všetko. Od amazonských pralesov po naše raňajky.

Čajovou závislosťou trpíme dlho. Za to všetko môže Pišta. Ten bol úplný teomaniak. Bývali sme spolu na internátnej izbe. Na internátnej izbe neraňajkujete, pretože nestíhate. Dospávate a na fakultu idete len keď už naozaj idete. My sme sa budili skôr. Moja posteľ bola pri jedinej funkčnej zásuvke. Budil som sa na to ako nado mnou stojí Pišta vo veľkých bielych slipoch a odsúva moju posteľ. Servus. Postavím na čaj. Bolo ráno. Pišta zapojil špirálu a čakal na vriacu vodu. Potom zalial čaj. Pišta používal len sypaný a mal úplne seriózny čínsky porcelán. Omlátený ale seriózny. Potom pripravil čaj a išli sme na fakultu. Čaj nebolo kedy vypiť, ani Pišta nevstal včas. A zajtra sa to zopakovalo. Pišta miloval svoje šálky. Bola v nich totálna čajová usadenina. Boli to roky a roky práce.

Moja ( budúca ) žena asi mala kľúč od našej ( mužskej ) izby. To presne neviem, len viem, že raz sme sa vrátili na izbu. Tam sedela moja ( budúca ) žena a bolo upratané. A umyté. Aj porcelán bol umytý. Pišta mal moju ( budúcu ) ženu rád. Inak si to neviem vysvetliť. Roky a roky čajovej práce odtiekli do internátnej výlevky. Pišta mal úplne trápny, čistý a obitý čínsky porcelán z ktorého sa nikdy nepil čaj. Pišta neskôr emigroval. Dúfam, že nie kvôli tomu. Porcelán z nášho života zmizol a ja som ráno dlhšie spal.  So ženou sme si aj naďalej robili čaj. Veľký s citrónom a cukrom. Internátna klasika. To už tam Pišta asi nebol, to by som vedel, to by som o ňom nepísal ako o kamarátovi.

Potom raz padol socializmus a my sme išli autobusom do Viedne. Že či naozaj sú hranice otvorené. Naozaj boli. Dali sme si viedenskú kávu a jeden obchod nás dostal. Predávali v ňom čaj a všetko čo k čaju patrí. Nekúpili sme si nič, len sme si odniesli nos plný čajových vôní. Neskôr v Amsterdame sme sa zase navoňali a priniesli sme si aj krásny čajníček s bambusovou rúčkou. A potom som si zobral ženu za ženu a od sestry som dostal skvelú čajovú súpravu a druhú sme dostali od ženinej tety z Poľska. Prišlo naše smietkové obdobie. Pišta by mal radosť. Miloval som irish breakfast a gunpowder a skoro sme sa otrávili z jazmínu a naozaj sme sa otrávili z vietnamského dymového. A potom už boli čajovne aj u nás. Síce nie také krásne ale voňavé boli tiež. A začali sme piť Deep Forrest. To ešte aj tú skupinu som mal vtedy rád. Ale čaj nám vydržal dlhšie. A ešte tisíc iných vecí prišlo. Čierny sme úplne vynechali ostali sme na bylinkách a zelených a objavil sa rooibos. Ten našu rodinu rozdelil. Červenému som na chuť neprišiel. A medzitým, medzitým sa nám narodila dcéra. Že to s čajovou závislosťou nesúvisí? No súvisí. Času je menej.

Do nášho života sa vrátili čajové vrecúška a s nimi prišla závislosť. Raňajky sú u nás raňajkami len so zeleným Pickwickom s citrónovou príchuťou. Inak neraňajkujeme. Teda raňajkujeme ale nie sú to raňajky. Teda sú ale. Však rozumiete. Potrebujeme zelený s citrónovou príchuťou. Normálny a obyčajný čaj. Dosť drahý na to aby bol vždy a všade. Však aj bol. A už nie je. Na porazenie. Za to môžu globalisti. To je tak, že tie nadnárodné spoločnosti uzatvárajú zmluvy s inými nadnárodnými spoločnosťami. Nadnárodný výrobca sa dohodne s nadnárodným distribútorom a on s nadnárodným predavačom a on by sa mal dohodnúť s mojou nadnárodnou ženou. Niekde to viazne. S mojou ženou sa nikto nedohodol. Moja žena chodí do jedného nadnárodného kvôli dobrým nadnárodným dohodám so zeleninármi. Inde to je dobré kvôli dobrej kaviarni a inde. No tam chodíme kvôli tomu čaju. Rozumiete. Ideme do obrovského obchodu kvôli dvom krabičkám čaju. Ale musíme, také sú dohody.

Chcel by som teda poprosiť nadnárodných kamarátov. Mali by ste mať ten zelený pickwick s citrónovou príchuťou všade. A nepodvádzajte. Naša svokra nevie v tých nadnárodných podfukoch chodiť. Minule nám s radosťou priniesla zelený pickwick s citrónom. Ale nebol zelený. Zelená bola len krabička. Čaj bol čierny. My čierny nepijeme a s citrónovou príchuťou už vôbec nie. To kto si vymyslel. Čierny čaj má byť v čiernej škatuľke. Tak neblbnite. Moja žena je na tom čaji závislá a ja som závislý na svojej žene.

Aha a Pištovi o tom nehovorte. Teraz príde na návštevu a my ešte niekde vyhrabeme ten smietkový, čo sme mu dali minule. Asi už nebude najčerstvejší ale čo sa dá robiť. Býva v Austrálii a až tak často nechodí.

Dodatok: Moja žena je na tom nakoniec ešte celkom dobre, ja sa totiž liečim na  seriálové a výpredajové a lacné knižné ale aj ruské rockové a ešte aj také o ktorých nepoviem že aké závislosti.