po pismenku

Moja žena je dokonalá. Absolútne. Má rada Tatry, veci keď sa daria a dcéru a občas aj mňa. Teda hovorí to tak. Neznáša veci keď sa nedaria a občas aj mňa. Teda hovorí to tak. Ale len občas. Ja si fakt myslím, že je dokonalá. Aj teraz cez víkend som jej povedal: „počúvaj, ty si normálne dokonalá hajzelbaba, ja to o tebe aj napíšem“. Pozrela sa na mňa a ja som už vedel čo povie. Povie aby som sa neopovážil. A aj to povedala: „neopováž sa“.

Moja žena má rada Tatry. Bývame tam občas v bytíku u kamarátov a v tej istej bráne vraj býva teta toaletárka, čo má toalety na Skalnatom plese. Teda možno tam nebýva, ale bývala, alebo býva niekde vedľa alebo niekto odvedľa o nej niečo vie alebo voľačo také. Jednoducho máme celkom konkrétny vzťah k toaletám na Skalnatom plese. Moja žena jej závidí. Ona už nechce robiť, to čo robí a chce robiť niečo iné a to podľa možností niekde kde je pekne. Napríklad hoci aj na záchode. Ale myslí sa len záchod na Skalnatom plese. Myslí sa tým, len ten jediný konkrétny záchod. Aj to vtedy povedala: „ja by som najradšej robila hajzelbabu na Skalnatom“. Ja som vtedy nepovedal nič o tom, že to napíšem, lebo som to aj tak nemal kde napísať. Tak ani moja žena nepovedala nič o tom, nech sa neopovážim a ja som sa ani neopovážil. Ale nezabudol som na to.

Moja žena má zlaté ruky. To treba povedať aby sme sa posunuli ďalej. Ona aj niekedy sama povie: „bože, ja som dokonalá, ja mám zlaté ruky“. Musím čestne priznať, že má pravdu. Aj ja som dokonalý ale nemám zlaté ruky. Ja by som to nemohol povedať. Ja by som klamal. Ja som napríklad skoro zahynul pri vystrihovaní vystrihovánky z časopisu ABC. Už si ani nespomeniem, čo som vystrihoval ale prestrihol som šnúru od lampy a okrem toho, že som odpálil poistky v celom dome odpálil som aj seba cez celú izbu. Ale prežil som to. Dlho som mal čierny prst a dlho sme doma uchovávali nožnice s vypálenou dierou. Ja by som musel napísať, že mám čierne a nie zlaté ruky.

Moja žena pokiaľ viem nikdy nevystrihovala nič z ABC. Je to normálne, lebo väčšinou vystrihovali chlapci. Moja žena by asi ani nikdy neprestrihla šnúru od lampy. Veď hovorím, ona má zlaté ruky. Keď sa u nás niečo pokazí tak ja to opravím. Potom príde žena a niekedy to doopravuje. Ale do niektorých vecí sa ja ani nepúšťam. Nemám na to kvalifikáciu a to ani perspektívnu. Ja by som napríklad nechcel byť hajzelbaba na Skalnatom. Ja by som radšej predával lístky na lanovku alebo by som olejoval koľaje. Ja som raz na letnej brigáde v Mělníku koľaje skutočne olejoval. Mal som takú plechovku s olejom a v ruke takú štetku a chodil som po koľajniciach v podniku a olejoval som ich. Tri týždne tam mali také naolejované koľajnice ako nikdy pred tým. Minul som veľa plechoviek a zničil veľa štetiek. Ale na Skalnatom nie sú ani koľaje a lano čo visí tak vysoko som nikdy neolejoval. Ja mám strach z výšok. Moja žena nie. Moja žena strach z výšok nemá a nikdy ani neolejovala koľajnice. Tak sú také veci do ktorých sa ja nepúšťam.

Moja žena je expert na opravu toalety. Keď nám prestane splachovať splachovač alebo keď sa upchá odtok moja žena na mňa zakričí: „dones mi tie gumené rukavice“. Ja idem do práčovne a nájdem tam len žlté a tak zakričím: „tie žlté?“ a už viem, čo mi moja žena odpovie: „a vidíš tam aj iné ako žlté?“.  Žiadne iné vidieť nemôžem, lebo tam nie sú a tak zoberiem tie žlté a idem za ženou. Je v zlej nálade z toho, že nikto iný v našej rodine to nedokáže. A aj to povie: „v tejto rodine to nikto iný nedokáže, to by ma zaujímalo, čo budete robiť, keď tu nebudem“. Na to ja neviem odpovedať, lebo jediné čo ja viem o opravovaní splachovačov a upchatých odtokov je priniesť žlté gumené rukavice z práčovne a viac nič. Vtedy radšej nepoviem nič, lebo keby som povedal niečo o žltých rukaviciach asi by som dostal po hlave kefkou na čistenie toalety. Moja žena to totiž nerobí rada ale jediná v rodine to dokáže.

Moja žena aj teraz opravila toaletu. Pretekala. Teda toaleta. Z mojej ženy pretekali síce emócie ale tie nerobili pod splachovačom mláku. Stál som tam na boku aby som prispel silou ak by bolo treba ale nebolo treba. Moja žena skúšala splachovať a tak zisťovala, že kde čo preteká: „tu!“ ukázala prstom na niečo čo sa pripája k splachovaču. „Tu toto netesní“ povedala a dodala: „máme ešte ten silikón?“. Normálne by ste si mohli myslieť, že neviem, čo je silikón ale viem. Našiel som ho. Bola to úplne nová tuba. Bolo do nej treba urobiť dierku. Išiel som do kuchyne a kuchynským nožom som to dokázal. Potom moja žena silikónovala. „No. Ja som veľmi zvedavá, čo budete robiť, keď tu nebudem“ povedala keď si dávala z rúk žlté gumené rukavice. Potom išla do kuchyne a povedala takú vetu, čo povie vždy, keď jej pomáham: „si kompletný?“. To či som kompletný sa pýta vždy ale vždy je to pre niečo iné. Teraz sa pýtala preto, že si myslí, že keď sa kuchynským nožom odreže tuba so silikónom má sa umyť. Ten nôž. Náš silikón už zaschol. Na splachovači aj na noži. Na splachovači ho moja žena nechala a na noži nie. A potom som si svoju ženu chcel udobriť. Aby vedela, že viem, že je dokonalá.