po pismenku

Nie som žiaden muskulárny typ. Muskulárny myslím ako taký muskulus. No ako taký chlap, čo sa na pláži všetky ženy obdivne obzrú. A nie som ani ten typ čo chodí metrom a má tam nekalé myšlienky. Ten metrosexuál, či čo. No taký ten typ, čo sa za ním všetky ženy v metre obzrú, že tiež by chceli takú kaderníčku. Tak ja nie som ani jeden ani druhý typ. Ja som obstarožný, mierne pretučnelý a v lete trochu spotený chlap. Taký za ktorým sa obzrie každá žena, že čo na takom chlapovi preboha tá žena vidí. Akože tá moja vlastná žena, čo kráča vedľa mňa. Tak taký som ja typ. Ale to sa zmení.

Včera som bol na operácii. Teda aby bolo jasné, len ja to volám, že operácia. Ja to teda volám, že náročná operácia. Vyberali mi jedno znamienko na mierne chúlostivom mieste. Myslí sa tým miesto o desať až pätnásť centimetrov vyššie ako ste teraz mysleli. Miesto presne na spodnej hranici brucha, kde mi do toho znamienka furt škrabal opasok. Tak mi ho dávali von. Ja som bol pri vedomí ale moje brucho bolo v bezvedomí, lebo mu niečo pichli aby to nebolelo. Brucho nebolelo a ja som si tak ležal a pozeral som sa z okna von.

Sestrička raz nahlas povedala "Huppps", čo ma síce trochu vyľakalo ale zase doktorka potom povedala: "To nič" a to ma zase upokojilo. Prebehlo to bez problémov, len som stále myslel na to, že som pred tou operáciou mohol trochu schudnúť ale neschudol som. Moja žena totiž nedávno povedala, že tá doktorka je veľmi pekná, ale mne to tak neprišlo a aj tak, taká doktorka by sa za mnou na pláži otočila už len preto, aby videla, že či vidieť tú jazvu, čo mi urobila. Tak som si ležal a hovoril som si, že chvála bohu, že som neschudol, lebo aj tak nie je taká pekná ako mi hovorila žena.

Potom som bol odoperovaný a doktorka mi povedala: "No a teraz na pár dní treba obmedziť námahu". Pozrel som na ňu prekvapene, lebo ja sa nenamáham a je to na mne aj vidieť. Doktorka by ale zjavne mala navštíviť kolegyňu z očného, lebo dodala: "No, myslím to tak, že keď pravidelne cvičíte, tak to teraz trošku obmedzte". Naplo ma pýchou, lebo som pochopil, že vyzerám ako keby som cvičil pravidelne a keď úplne ma naplo, keď som si predstavil ako by som po cvičení naozaj vyzeral, keď už teraz tak vyzerám.

"Mám teraz obmedziť cvičenie" povedal som žene v čakárni a tá vyvalila oči. "To ti dúfam len lokálne umŕtvili" povedala. "Nedávala ti žiadne tabletky, alebo tak niečo?" opýtala sa ešte pre istotu. "Nechápem, čo je na tom čudné" trval som na svojom, "doktorka videla, že mám vycvičenú postavu asi, tak aby som teraz necvičil a tak". "Moje nervy" povedala žena ale už to nevysvetľovala. Ja som pochopil aj tak. Moja žena by sa za mnou neobzrela.

"Tak ja som už na to prišiel" povedal som žene o pár hodín neskôr. Ja som totiž prišiel na to, ako sa zo mňa stane muskulárny typ a ani to nebude trvať dlho. Prišiel som na to pri spomienke na operáciu. Moje brucho dnes pripomína jeden veľký vankúš. Ale keď sa dobre prešije, tak mi tam vzniknú pekné tvrdé tehličky. Je to niečo podobné ako páperová vetrovka. Keď nie je dobre prešitá tak je to veľká perina ale dobré prešívanie z toho robí pekný teplý kabát. S takými tehličkami.

Tak toto ja urobím. Poprosím doktorku aby mi pekne prešila brucho. Dlhý švík na dĺžku a také tri, štyri na šírku. Aby z toho bolo také tehličkové brucho. Potom sa už za mnou každá žena na pláži obzrie. Ešte aj pani doktorka. Aby videla ako sa mi zahojili jazvy. "Ja som svätáí žena" povedala mi žena, keď som jej to povedal. Nerozumiem. Ja robím všetko preto, aby bola na mňa pyšná a ona sa mi dáva na náboženstvo.