po pismenku

 

Na to, že ja všade hovorím, že nepijem, pijem teda dosť. Aj včera večer. Dal som si dve pivá. S kamarátom Pištom. Pišta žije v Austrálii ale stretávam ho častejšie ako susedov z poschodia. Pišta je jednoducho kamarát a susedia nie. Tak aj včera sme sa stretli. Letel tak okolo a zavolal: „tak stretneme sa?“. Tak sme sa stretli.

Pišta mal a možno stále má rád Feldeka. V jednej Feldekovej knižke je totiž napísaná pravda o živote. Teda asi v každej, ale teraz sa myslí na konkrétnu pasáž: „v krčme bolo živo, pilo sa tam pivo“. Tak sme išli do najživšej krčmy v meste a dali sme si pivo. Dve pivá. Každý dve pivá.

Ja keď som s Pištom tak sa uvoľním. On teda urobí občas niečo, čo ma zase trochu uzemní ale tak všeobecne mám dobrú náladu. Je to milý človek. Teraz to navyše aj musím napísať, lebo musím. Dovčera som mohol pokojne napísať: Pišta je otrava, je tu každú chvíľu a nedá pokoj a tak. Ale dnes to napísať nemôžem. Ja som sa totiž uvoľnil a urobil som zásadnú chybu. Ja som Pištovi prezradil, že som Popismenku.

Pišta doteraz Popismenka nepoznal. Pišta poznal mňa a vedel o mne všetko, čo som mu povedal. Nevedel ale nič, čo som o ňom napísal. Ale urobil som chybu. Viete: v krčme bolo živo a pilo sa tam pivo. Tak som tej atmosfére podľahol. Ja som mu dal adresu: popismenku.blog.sk a bolo to. Pišta sa na ten papierik pozrel. Poskladal ho a odložil. A ja som vedel, že je zle. Že už tu môžem písať len oslavné litánie.

No a potom sme si dali druhé pivo. Ja viem, že alkohol je somarina. Ale ja mám tiež rád Feldeka a tak. Akože na literatúru musíte dať. Literatúru neokašlete. Ja bez Pištu veľmi nepijem. Lebo nie každý má rád literatúru a Feldeka zvlášť. Ja viem, zdržiavam. Pritom ja mám zo zdržiavaním problém.

Mne to pivo nerobí dobre. Vyslovene to druhé. Ja mám proste ten normálny problém, že nevydržím. Mám problém so zadržiavaním. Piva. Hlavne druhého. Musel som ísť na toaletu a potom som už bol viac menej tak pol na pol pri Pištovi a na toalete. Nabehal som sa ako kôň. Do toho všetkého som stále myslel na tú adresu. Ja mám Pištu rád. A chcem aby ma aj Pišta mal rád. Ale Pišta je docent a ja nie. Pišta už vydal knihu. Síce takú, ktorú nikto nikdy neprečíta ale na univerzitách ju majú. Lebo je to taká múdra kniha o politike. Žiadne také tie somariny akože: ja mám Pištu rád, Pišta má rád Emu a tak. No a teraz som vedel, že Pišta si bude čítať Popismenkove písmenká.

Tak na to som myslel. A potom keď som bol na toalete tak som to vyriešil. Povedal som si: počkám kým aj Pišta pôjde a vtedy mu tú adresu vyfúknem. Nič také sa nestalo. Bol to príjemný večer a kapela hrala dobre. Viem to z vlastnej skúsenosti a čiastočne z Pištovho rozprávania. To keď som riešil problém so zdržiavaním. Vrátil som sa k stolu a Pišta mi porozprával. A tak. Proste nešiel ani raz. Ani jeden, jediný raz. Nemal som najmenšiu šancu. Tak toľko.

Alkohol mi včera zničil život. Špeciálne to druhé pivo. Pišta už vie, že som Popismenku. Už tu nemôžem písať čo chcem. Už tu musím napísať len to: že Pišta je dobrý človek. A s výdržou. Až na nevydržanie.