po pismenku

 

Ja sa teda priznám, že ja na Chorvátsko nie som. Ale teraz sa aj teším, lebo uvidíme priateľov čo sme dávno nevideli. Teda priateľku. Jej muža sme nevideli nikdy a deti tiež nie. Žijú teraz v Chorvátsku. A v tom Chorvátsku aj vybavili dovolenku.

Ja inak na to Chorvátsko fakt nie som.  Je tam teplo. Ja tam potom len tak sedím a fučím, že mi je teplo. Všetci okolo mňa sedia a fučia. Niekto tak ako ja: „boože, tu je také teplo“ pričom sa to hovorí s odporom. No a tá druhá polovica hovorí: „boože, tu je také teplo“ pričom to hovorí s nadšením. Tak podľa mňa preto chodia ľudia v lete do Chorvátska. Lebo je tam teplo. Samozrejme je tam aj more. A ešte Chorváti. A ešte chorvátsky turistický ruch.

Ja sa teda priznám, že tomu chorvátskemu turistickému ruchu veľmi nerozumiem. V Chorvátsku sa na dovolenku chodí v sobotu. Čo si ja pamätám tak určite na 95 percent. Prídete do cestovky a opýtate sa: „a nástupný termín?“ a ona sa tá cestovkárka ani nemusí pozrieť do papierov: „sobota, v Chorvátsku vždy sobota“. A potom sa samozrejme opýtate, že kedy tá dovolenka končí: „a koniec?“ a tá cestovkárka vám povie to isté: „sobota, v Chorvátsku vždy sobota“. Na dovolenku do Chorvátska teda idete na týždeň alebo na dva alebo na tri, ale vždy na týždne. Od soboty do soboty. A potom si otvoríte noviny a tam vám poradia.

Lebo teraz je v novinách taká móda, že vám radia. Všetky noviny majú prílohy s radami. Človek sa aj poteší, lebo sa hovorí, že dobrá rada nad zlato. A teraz všetci radia o Chorvátsku. Znamená to, že tam chodí veľa ľudí. Také noviny vám vypočítajú, že koľko dáte za benzín, že ktoré atrakcie máte popozerať, že akým krémom sa ponatierať a že koľko peňazí chcú policajti, keď nedodržujete predpisy a potom vám všetci poradia, že kedy tam určite nemáte cestovať: „v sobotu, do Chorvátska nikdy nie v sobotu“. Toto ja milujem. Takéto rady.

Ja si myslím, že takí novinári tam nechodia na dovolenku. Asi nemajú radi teplo alebo neviem čo. Kedy pre pána Jána mám ísť do Chorvátska, keď mám byť v Chorvátsku v sobotu? Myslel som si, že  tohto roku to možno bude inak. Nejdeme do hotela, ale na súkromie a tak som si súkromne myslel, že to možno bude inak. Že dám na rady slovenských novinárov, už len preto, že som si tie noviny kúpil.  Že v sobotu sú chorvátske cesty preplnené, lebo sú tam všetci. Tí čo idú na dovolenku a aj tí, čo sa z nej vracajú. Tak som si povedal, že ja s nimi vybabrem.

Nevybabral som. Ideme síce na súkromie, ale nastupujeme: „v sobotu, v Chorvátsku vždy v sobotu“.  A na týždeň. Pôvodne sme chceli ísť na desať dní ale to by nevychádzala sobota. A v Chorvátsku len na týždeň. Alebo na dva. 10 dní je viac ako týždeň a menej ako dva. Neviem prečo, ale asi tam nemajú desiatkovú ale sedmičkovú sústavu. Všetko počítajú na sedem a začínajú šestkou. Asi je to také chorvátske špecifikum. Podľa mňa sa to už učia deti v škole. Pani učiteľka povie Zlatkovi Vujičovi: „Zlatko, teraz pekne narátaj do desať“ a Zlatko povie: „šesť, sedem, jedna, dva, tri, štyri, päť“ a pani učiteľka ho pochváli: „Zlatko výborne, máš u mňa jednotku z hviezdičkou“. Teda to si nie som úplne istý, lebo jednička je v Chorvátsku sobota, teda šestka, tak Zlatkovi možno pani učiteľka povie: „výborne Zlatko, más u mňa šestku s hviezdičkou“. No proste sú to motáci. Ale motajú hlavu mne.

Pani Zlatka nám povedala, keď sme si objednali desať dní, že sa teší a že teda nás čaká v sobotu a v sobotu sa s nami rozlúči. Akože o týždeň. Akože našich desať dní trvá od soboty do soboty. Tak ideme v sobotu, lebo však nepôjdem v utorok, keď ma čakajú v sobotu. A cesty budú podľa dobrej rady v novinách preplnené. Lebo všetci Zlatkovia a pani Zlatky v Chorvátsku rátajú desať od soboty do soboty.