po pismenku

Ja sa ponúkam do služieb kontrarozviedky. Ja som aj normálne poručík v zálohe aj keď teda priznávam, že som slúžil v Česku. Teda vtedy to ešte nebolo Česko ale teraz už je. Takže, keď sa to tak vezme ja už takú kontrašpionážnu skúsenosť mám za sebou. Ale ja sa nechcem ponúknuť na kontrašpionáž v Česku ale v Maďarsku. Ja som na Maďarsko expert.

Nedávno som zistil, že som expert aj na reč Maďarov.  Dá sa povedať, že som to aj tušil. Ale istotu som nemal. Naposledy som totiž s maďarskými kmeňmi vyjednával v lete na prázdninách u naďmami a naďapu. Je to veľa rokov dozadu a vyjednávanie sa sústredilo hlavne na oblasť raňajok, obedov a večere. Samozrejme že som sa vzdelával sledovaním televízneho programu. Ale potom som mal chvíľu pauzu.

Krátky jazykový doškoľovací kurz som absolvoval v puberte pri vinylových platniach značky Pepita. Pepita bolo maďarské vydavateľstvo a ich platne sa dali kúpiť aj v obchodnom dome Prior. V Košiciach – na treťom poschodí. Pepity stáli 50 korún. Odvtedy som expert na maďarčinu v oblasti skupín Piramis, Locomotiv GT, Hobo Blues Band, Omega a Korál. Moja sestra bola expert v oblasti skupiny Corvina a ešte speváka Zorana a Tota Cutugna pričom ale Maďar je len ten Zorán hoci má nemaďarské meno a Toto hoci má podozrivé meno Maďar nie je. Podstatné pre prijímací pohovor pre kontrarozviedku je, že isté znalosti mám. A teraz som si ich po rokoch aj overil.

Verný čitateľ už vie, že som bol s dcérou v Miskolci nakupovať zimnú obuv. Bolo to únavné a keď je niečo únavné, treba ísť na kávu. Na kávu, ale aj dodržať pitný režim. To bola vážna skúška a ja s radosťou oznamujem, že som ňou prešiel. „Cappuccino, cafe latte a ...“ povedal som fešnej čašníčke a ona mi úplne rozumela. A potom: „Izé – víz“. To “víz“ je akože voda. To som si pamätal z prázdnin u babičky. Tam som chcel víz so sirup ale doba sa zmenila. Sirupoš víz sa už v našej rodine nenosí. V našej rodine sa už nosí len nechladená a bezbublinková víz. Čašníčka stála nado mnou a hoci mi bolo jasné, že čo je víz bolo jej jasné aj to, že len taká víz to nebude. Lebo ja som mal pootvorené ústa a ... A nič.

„Izé“ povedal som: „Víz ale izé ...“ a požmolil som rukami. Akože som šúchal všetky prsty o seba. Akože. „Nem hideg?“ opýtala sa čašníčka. Neviem ako si zo šúchania prstov vyložila to, že nechcem studenú vodu ale vyložila si to tak. „Igééén, nem hideg ale izé ...“ povedal som s úsmevom a zase som začal šúchať prsty ale teraz som aj potriasal rukou. Akože bublinky ale ja ich nechcem. „Jáááj“ povedala čašníčka a ešte dodala jedno slovo, ktorému som vôbec nerozumel. „Igééén“ povedal som, aby som nestratil autoritu pred rodinou a vehementne som prikyvoval hlavou. Akože – izé – presne toto.

Chvíľu som bol zvedavý čo z toho vylezie. A predstavte si vyliezlo z toho presne to čo som chcel. Čašníčka si síce ešte utierala slzy ale priniesla to presne: cappuccino, cafe latte a bezbublinkovú nechladenú vodu. Hovorím, som expert na maďarskú reč. Hlásim sa do služieb kontrarozviedky.