po pismenku

Ja som televízne dieťa. Čo si spomínam tak sme vždy mali televízor. A čo si spomínam tak sme pri ňom sedávali celá rodina. Nikdy som síce nemohol pozerať Angeliku ale zato vždy v nedeľu som videl film pre pamätníkov. V našej rodine sa milovali majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní: „Ona v rúžovém, on celý v černém“. Pozeral som aj filmárika a filmušku a ešte kadečo iné.

Netreba si ale teraz myslieť, že sme nerobili nič iné okrem pozerania televízora. Jednak televízia nevysielala nonstop ale mala prestávky. Niekedy dokonca urobili prestávku aj vtedy keď vysielali a vtedy išiel text: Prepáčte poruchu alebo hrající se koťata. Hrající se koťata som mal veľmi rád. Niekedy boli lepšie ako to čo malo ísť namiesto nich. No a televízor sa nepozeral nonstop aj preto, lebo niekedy bolo treba upratovať, povysávať alebo utrieť prach alebo diavou utrieť nábytok a naleštiť parkety. A tak.

Večer som mohol televízor pozerať málokedy a tak si na večerné programy až tak nespomínam. Ale dnes som si spomenul na niečo, čo myslím, že chodilo večer. Hneď po kombajnoch v Televíznych novinách a potom ešte po športových správach z krasokorčuľovania. Desať stupňov ku zlatej.

To sme sedeli v obývačke celá rodina a niekomu sme držali palce. Boli to samí múdri ľudia. Vedeli všetko alebo skoro všetko o niečom. Napríklad tam bol človek čo vedel všetko o hubách. Na huby chodil aj môj otec. Mňa vtedy huby veľmi nebavili a tak som o hubách nevedel nič, len to, že mama vyhodila skoro vždy všetky huby čo otec nazbieral.

Tak v tej súťaži bol napríklad človek, ktorému žena nevyhodila asi ani jednu hubu lebo on presne vedel, ktorá je ktorá. Moderátor mu napríklad ukázal obrázok s hubou a môj otec vtedy povedal: „huba jedlá a dobrá“. Ten pán v televízii povedal niečo po latinsky a dodal: „huba odporná a jedovatá“. A moderátor povedal: „výborne máte ďalší stupeň ku zlatej“. Môj otec na to povedal, že ho to už vôbec nebaví a že či neprepneme.

Neprepli sme jednak preto, že u nás sa dalo prepnúť len na maďarskú televíziu a jednak preto, že nás ostatných to bavilo veľmi. A mama povedala: „chvalabohu, že som tie huby vyhodila, ty by si nás všetkých otrávil“. Na to sa otec alebo postavil a išiel spať alebo ostal sedieť na gauči a tiež zaspal.

Potom bol v súťaži taký pán čo vedel všetko o hudbe. Moderátor mu z platne púšťal nejakú ukážku a my sme spolu s tým pánom počúvali a potom som ja povedal: „toto nám púšťala súdružka učiteľka a to bude Bemtoven“. Ten pán v televízore si tú ukážku ani nevypočul do konca a povedal: „Čajkovský a ešte dodal, že čo a ako“ a moderátor povedal: „Výborne, máte ďalší stupeň ku zlatej“. Vtedy mama dodala niečo o škole a že by som už mal ísť spať. Ja som nikdy nešiel spať, lebo potom bol ďalší súťažiaci.

„Hrady a zámky a sme v deviatom kole“ povedal moderátor a mama dodala: „Tak to som zvedavá, či prejde do desiateho“, lebo tam už bola hlavná cena. Asi bola aj nejaká zvučka a krátky rozhovor, že ako sa má súťažiaci od posledného kola. Niekedy dostal aj dary od divákov. Napríklad peknú výšivku alebo knihu o hradoch z Pardubicka od pracujúcich zo závodu v Pardubiciach, ktorí mu držali palce. Nemusím dodať, že moja mama ten hrad neuhádla a súťažiaci uhádol a tak sme na chvíľu prepli na maďarskú televíziu ale keďže tam nešla žiadna estráda a moja sestra ešte nehádala tak sme hneď prepli späť.

A potom nevedela ani sestra a my sme spokojne išli spať. Bola to výborná súťaž a na konci tí súťažiaci stáli na takých schodoch a kto uhádol urobil krok hore a kto neuhádol išiel s hambou preč zo schodov a pracujúci, čo mu fandili sa za neho hanbili a neposlali mu už vôbec nič. Ale ak bol niekto úplne hore tak nad ním bolo niečo také, z čoho on ak sa dobre pamätám vytiahol obálku a to bola tá zlatá. Akože prvá cena. Nespomeniem si už či tam boli poukážky na nákup knižiek alebo naozajstné peniaze alebo úplatok alebo niečo také. Chcel som si to dnes overiť ale úplne som sa sklamal.

V jútube nie je ani jedna ukážka mojej obľúbenej relácie. Je tam všetko možné ale ani jedna otázka o hubách alebo hradoch a nepúšťajú tam ani Čajkovského. Je to proste zabudnutá relácia. A podľa mňa by nemala byť. Celá naša rodina ju mala rada akurát teda otec zaspal hneď po otázke o hubách.