po pismenku

Nemám rád tureckú kávu. Ale niekedy iná nebola. Spomeniete si ? Na turka. Silného alebo slabého. S cukrom alebo bez cukru. A bez mlieka. Aké mlieko ? Chcete kávu alebo pohár mlieka ? Chcete kávu s cukrom alebo bez cukru, to áno, ale s mliekom ? A samozrejme, máme turka. Však chcete kávu. Nie ?

Nie. Tam v tej svojej prvej kaviarni som kávu nechcel. Ona to totiž kaviareň nebola. Tak to bolo aj napísané nad bránou. Vináreň Alfa. Bola to moja prvá, no nie prvá ale prvý. Môj prvý podnik. Tam som bol prvý raz na kaviarenské teda vinárenské rande. Dodnes si na tú Alfu spomínam. Oproti Prioru. Vošlo sa do brány. Takej veľkej podchodovej a potom odbočka doprava. Čo bolo doľava neviem. Doprava bol môj prvý podnik. Vtedy mimochodom až tak veľa podnikov v Košiciach nebolo.

Hneď oproti dverám malý drevený barový pult bez barových stoličiek a odbočka doľava. Po oboch stranách klenbovej miestnosti drevené stoly a stoličky. Štvorky. Teda akože pre štyroch. Jeden stôl a štyri stoličky. Na stoloch také socialisticko-vidiecko-reštauračné obrusy a bodka. A vlastne jedna vec tam bola iná ako inde. Ak ste prišli večer tak na stoloch boli sviečky. Tak asi pre tie sviečky. Lebo sviečky znamenajú pre násťročného romantiku. Násťročný má problém s vyjadrovaním a tak potrebuje doplňujúci vyjadrovací prostriedok. Sviečky. A pološero.

Mám pocit, že tam obsluhoval muž. Nie som si istý a asi to ani nie je dôležité. Dôležité je to, že som mal násť rokov ale ešte nie osem-násť. A napriek sviečkam boli moje romantizujúce vyjadrovacie schopnosti drevené. Ako tie stoly. Tak čo si dáte mládež ? Červené víno. Víno ? Víno.  Neviem čim to bolo, ale vždy som vyzeral starší. Neviem, či som vždy vyzeral na osemnásť ale to víno nám priniesol. V Alfa neboli poháre a fľaše. Teda samozrejme, že poháre boli ale ak sa pamätám víno nosili v krčiažkoch. Štvrťlitrových. Asi. To nebolo dôležité. Dôležitá bola schopnosť červeného vína romantizovať situáciu. A ešte na niečo som skoro zabudol. Na pepsikolu. Vtedy bola len pepsikola. Mám pocit, že tá druhá kola voľajako chýbala. A možno nechýbala, neviem. Viem, že v Alfe išli na pepsi. Tak k tomu vínu dve pepsikoly. Na predĺženie doby. Romantizujúcej doby. Aby som bol presnejší na predĺženie tej doby, počas ktorej máte povedať niečo silnejšie ako to, že je tu pekne. Tak na to.

Do tej vinárne som chodil dlho. Veľmi dlho. Bola to len malá násobilka. Dve čísla. Výšky vreckového a ochota niekoho ísť so mnou. Prvé riešila mama a druhé som riešil sám. Mama bola občas úspešnejší riešiteľ ale nesťažujem sa. Vysedával som tam relatívne často. Na červenom víne a pepsikole. A pri sviečke samozrejme. Ak sa nemýlim tá vináreň mala len jednu chybu. Stôl. Taký ten vo vidieckom štýle. Pod nohami máte dosku. Mal som dlhé nohy a kolená som mliaždil na tej doske. Inak sa nedalo. K neverbálnej romantizujúcej komunikácii patrí aj nahýbanie sa. Na primeranú vzdialenosť. Tú úplne primeranú som v Alfe nikdy nedosiahol. Môže za to dá doska. Určite.

Alfa môže ešte za jednu vec. Vypestoval som si v nej fóbiu k iným miestam. Ja som chodil na červeno-vínové rande len do Alfy. Teda chodil som aj inde ale teraz myslím na to červené víno. Na rande s vínom. Nikam inam som nešiel. Nikde inde som nevedel ako sa mám správať. A myslím, že nikde inde nebolo také šero. A tie sviečky samozrejme.  Tá fóbia k novým podnikom mi ostala dodnes. Ale prekonávam to. Už s tým bojujem. Navyše ostať navždy verný Alfe sa nedalo.

Alfa dnes nie je. Neprežila novú dobu. Chvíľu bola zatvorená a potom sa mi zdá aj otvorená. A potom ju definitívne zatvorili. Dom zrekonštruovali ale nápis Vináreň Alfa už nevyvesili. Brána bola kedysi vždy otvorená. Dnes je vždy zatvorená. Naposledy keď som tam nakukol cez tie dve malé okná čo sú do ulice sedeli dnu dôchodcovia. Na oknách boli záclonky. A na stoloch dáma. Myslím dáma ako hra. Nie dáma ako žena. Bol to klub dôchodcov. Tak takto sa to tam skončilo. Podnik v ktorom som mal prvé kaviarenské rande na mňa žmurkol. O takých dvadsať - tridsať rokov som tam vítaný. Dovtedy nie. A potom ma tam zase čaká jedna dáma. A jeden rovesník. Dvaja na jednu. A dám si urobiť kávu. Turka. Ak mi teda žena dovolí kvôli tlaku. A zdraviu ako takému. A ak nie kávu tak to červené víno. Bez pepsikoly.

Mimochodom koláče tam nemali. Kto by už len chcel koláče k vínu. K vínu a sviečkam. K vínu, sviečkam a romantike.