Minule som dal do pivnice svokrin televízor. Nie je mu v podstate nič. Len sa na ňom nič nedá pozerať. Je to farebný japonský televízor ale viete to len preto, že vám to hovorím. Inak je to televízor na ktorom si nič nepozriete a tak neviete či je farebný. Má elektrónky ale žiadne tie zvláštne pripájacie diery. Má len pripájaciu dieru na anténu. Ale takú anténu už nikto nemá. A vraj nemá nejaký rozsah. Čo si ja pamätám, mal pekný rozsah od bielej cez všetky farby až po čiernu. Ale myslím, že tí čo hovoria o rozsahu majú na mysli iný rozsah. Tak taký nemá.
Teraz zaberá istý rozsah pivnice a čaká na reinkarnáciu. Bojím sa, že sa nedočká. Smutný koniec pre výrobok. Nepokazil sa a nič mu nie je. On to vydržal ale nevydržal to technický pokrok. Mohol by som zavolať opravára ale čo by povedal. Nič mu nie je. Je dobrý ale na nič. Teraz vám to opravári aj tak povedia vždy. To je len taká blbosť a nestojí to za opravu. To by stálo viac ako nový. Kúpte si radšej nový. Nový počítač, novú pračku a nový televízor.
Môj otec televízory opravovať nevedel. Ale mal kamaráta z práce, ktorý vedel. Môj otec vedel len diagnostikovať poruchu. Náš televízor robil čiribury. Mali sme pekný farebný televízor. Elektrónkový a sovietsky. Rubin. Mal dobrý rozsah aj keď chvíľami sa zdalo, že má hlavne rozsah zelených odtieňov. Hlavne do zelena. Občas sa pokazil. Samozrejme vtedy, keď to bolo najmenej žiadané. Cez hokejový zápas alebo cez majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní alebo cez armádny magazín. V závislosti od programu stúpala nervozita. Hokej - nervy mal otec, krasokorčuľovanie - mama, magazín - nikto.
Ak sa vtedy elektrónkový televízor pokazil nemusela sa hneď robiť panika. Niekedy stačilo počkať. Na pokazenom televízore sa zrazu objavil nápis. Porucha nie je vo vašom televízore. Alebo: omluvte poruchu. Potom to tam bolo dlho. A potom sa objavili hrající se koťata. Na takých desať minút. A potom zase išiel hokej a bolo 2:0. A tak. Ak sa neobjavilo nič prišla prvá fáza opravy. Otec sa postavil a Rubín dostal facku. Niekedy to stačilo a objavili sa zelení hokejisti. Druhá facka a už mali aj dresy. Alebo nič. Tri štyri facky a vtedy mama povedala: ty chceš ten televízor úplne rozbiť? Otec išiel k telefónu a ak telefón fungoval zavolal nášho domáceho opravára. Uja K.
Ujo K. bol otcov kolega z práce a opravovanie elektrónkových televízorov mal ako vedľajšiu prácu a zároveň hobby. Koníček. Čo mu je? To povedal ujo K. do telefónu a myslel na televízor. Otec sa pozrel na obrazovku. Boli na nej také farebné čiary. Dynamicky sa menili. Trhalo to. Otec sa obrátil k telefónu a oznámil druh poruchy. No robí to také .... no také ... oné .... čiribury. Čiribury. To bola naša pravidelná porucha. Ujo K. išiel na návštevu.Najprv sa mama opýtala či si dá kávu. A oco sa opýtal či si dá poldeci na zahriatie. Aj v lete. Na zahriatie. Ujo K. si objednal kávu a keďže mu bola zima dal si aj to poldeci. Aj v lete. A Rubín dostal odbornú facku. Na správne miesto. Občas to vzdal okamžite. Elektrónky sa zatriasli a ak zapadli na správne miesto bolo opravené a pila sa káva. Ak nebolo opravené išiel dole kryt.
Tak som po prvý krát v živote uvidel elektrónky. Ten televízor mal v sebe drevenú dosku a spleť káblikov a žiaroviek. Elektróniek. Ujo K. si ich prezeral. Ak našiel tú ktorá zlyhala vymenil ju. Ak ju mal. Ak nemal povedal, že ju donesie zajtra. Alebo kým sa dovarí káva. Ujo K. naše čiribury opravoval pravidelne a dobre. Potom pil kávu a zohrieval sa a ak išlo o hokej dopozeral ho u nás. Ak bolo krasokorčuľovanie išiel domov. Ak bol armádny magazín nadávalo sa, že v tom televízore nič nedávajú. A išlo sa domov.
Elektrónkový televízor nás zbližoval. Teraz už ujo K. nechodí. Ani Rubín už nie je. Elektrónky vôbec nie sú. Teraz majú rodičia plazmu. Darovala im ju sestra. Tá si kúpila väčšiu. Mama s otcom pozerajú televízor a čiribury už nie je. Ak by aj bolo, otec by sa o opravu ani nepokúsil. Kto by už len vedel, kam sa dáva plazme facka. A pochybujem že sa dáva. Podľa všetkého v plazme elektrónky nie sú. Facka by teda nepomohla. Na návštevu už k mojim rodičom nechodí žiaden rodinný opravár. Majú nižšiu spotrebu kávy a na zahriatie musí íst otec von. A mamu to hnevá.
Komentáre
:-( to som teda
:))
pop
písmenko
Uja K. sme nemali, ale opravy vycvičili dvoch teslákov v rodine.
televizor
ja som tiez taky teslak :-)))
s pozdravom Milan
Elektronky
:)
Ak ciary nezmizli a stale sa tam mihotalo, trieskali sme zboku, dokonca sme chodili hybat s antenou, otec vyliezol na rebrik a my sme mu cez okno kricali - staaaale niiiic , skus dolavaaaa, stoooj, vrat saaa... - to boli pokyny pre antenu, oco bol stale na rebriku, aj on poriadne rozladeny, najma, ked bol hokej...
P.S.:Od mlatenia pastou nam praskol kryt:)