po pismenku

Priznávam. V prvej časti som všetky svoje hriechy nepriznal. Tak teraz.

Priznávam. Neukradol som pioniersku šatku. A mohol som. Mohol som ukradnúť aspoň tú svoju. Ale nie. Bál som sa.  Pritom, ak by som si ju ukradol, nikto by na to neprišiel. Nikto. Boli sme vycvičení. Pionieri sa stretávali na pionierskych schôdzkach. Nespomeniem si či každý týždeň v stredu, alebo len každý druhý štvrtok. Neviem, ale dúfam, že každý týždeň. Pionier musí byť v strehu. Aj sovietski pionieri boli. Zoju Kosmodenjanskú mučili a nič neprezradila. A ešte Pavlik Morozov. A ešte ja. Nič by som neprezradil, cvičili sme. Na každej schôdzke sme sa na to pripravovali. Pionier ukradol pioniersku šatku. Má ju číslo osem. Ja ju nemám má ju číslo päť. Ja ju nemám má ju číslo .... až kým ho nečapli. To číslo. Teda to číslo ( povedzme trinásť ) to pokazilo a zblblo. Ja jumnepremám čísklotridaťnásť. A bol prezradený. Pionier a takto sklamal ! Musel vypadnúť a aj vypadol. U nás z hry ale kedysi by možno vypadol aj z oddielu. Lebo teda takého pioniera, keby chytili kvakinovci tak je hotový. Celý oddiel by prezradil. Len jedno mi nejde do hlavy. Ako mohol pionier ukradnúť pioniersku šatku? Ale možno si zase len zle spomínam. Možno to bolo, že niekto ukradol tú šatku. Teda nie pionier ale NIEKTO. A má ju číslo päť. Ja ju nemám, má ju číslo a tak dookola. Až kým neostal len ten najlepší pionier, ktorý zvíťazil. A pionierska schôdzka sa skončila.

Priznávam. Bol som funkcionár. Nemyslím, že by to bola bohvieaká odvaha priznať sa k tomu. Nezapieram, niekde v sklade totiž bude aj tak kronika. Lebo my sme mali kroniku. Niečo o tom viem, bol som kronikár. Chvíľu. Celkom by som tú kroniku chcel vidieť. Čo sme do nej zapisovali? Stále sme hrali len tú stratenú pioniersku šatku. Nezdá sa mi, že by tam boli také zápisy, že: 16. september 1977. Hrali sme stratenú pioniersku šatku. Ako prvé vypadlo číslo tri. Zvíťazilo číslo jedenásť. 29. september 1977. Hrali sme zase šatku. Trojka zase zbreptla ako prvá. Jedenástka bola u zubára. Zvíťazila dvadsaťosmička. 13. október 1977. pripomenuli sme si víťazný október hoci bude až v novembri a hrali sme šatku. Jedenástka vypadla ako prvá – nemá predné zuby. Trojka vyhrala. Ostatní boli u zubára. 4. november 1977. oslávili sme víťazný október lebo je november. Hrali sme stratenú pioniersku šatku ...  a tak ďalej. Nezdá sa mi to, ale niečo sme do tej kroniky písať museli. Mali sme veľkú červenú kroniku a ja som bol kronikár. Ale len chvíľu. Asi potom ako som vyhral jednu výtvarnú súťaž. Už som tu o svojej výtvarnej kariére písal, takže pravidelný čitateľ vie. Tak a potom bol kronikár asi Bobo K. Občas sa stretávame, tak sa ho opýtam, či ju nemá doma. No a potom som bol asi zástavník. To si pamätám, že raz mi dali zástavu do ruky. Vedľa mňa išli dve zástavníčky. Zástavu som mal ja. Šatku, biele rukavice zo skladu a dve dievčatá pri sebe. Dačo sa muselo stať, lebo potom som už nebol. Neviem, čo sa stalo, ale zástavu mi už nedali. A potom.

Priznávam. Potom som bol predseda. Funkcionár. Predseda celej triednej pionierskej organizácie – jedným slovom – Timur. Niečo sa muselo stať. Presné podrobnosti si nepamätám, ale dačo mi v hlave ostalo. Bola akurát pionierska schôdzka. Niečo sme urobili. Ako celá trieda. Niečo veľmi zlé. Pionierska organizácia zlyhala. Musíme si zvoliť nového predsedu. Starý je diskreditovaný. Neviem, kto bol starý predseda a ani len netuším, kto ma navrhol. Ale navrhli ma a zvolili ma. Bol som pioniersky vedúci. Konečne som bol Timur. A mal som svoju partu. Kvakinovci sa začali báť. Ešte na tej istej schôdzke sme sa pobili. Neviem s kým a neviem prečo. Len viem, že keď sa učiteľka vrátila do triedy, ležali sme pod stolom a bili sme sa. Možno aj krv tiekla, viedol som partu krvavou stezkou. Bojoval som statočne ale prišiel som o funkciu. Takýto žiak, ktorý sa s pionierskou šatkou váľa pod lavicou a bije sa so spolužiakom nemôže byť našim vedúcim. Prišiel som o funkciu. Bol som Timurom 30 minút. Timurom bolo potom dievča. Ja som bol nástenkárom. Zodpovedná úloha. Nezabudnúť v novembri pripnúť plagát o októbrovom víťazstve. A zodpovednosť za špendlíky a tie polystyrénové písmenká. To bola inak vážna úloha. Vždy bolo tých písmen voľajako menej. Svetu mier sa ešte ako tak dalo, ale So Sovietskym zväzom na večné časy ! už bol problém. Chýbalo m a z. a zodpovednosť na krku. Mal som ťažkú úlohu, ťažšiu ako Timur-ka. A o špendlíkoch ani nehovorím. Tie mi pionieri vždy pokradli aby mohli pichať do pionierok.

Priznávam. Bol som nadšený, keď do našej triedy prišiel naozajstný sovietsky pionier. Mohli sme byť piataci. Bola to výberová škola s cudzími jazykmi. Plná prominentných detí a niekoľkých robotníckych detí, ktoré vyrovnávali štatistiku. Vyrovnával som štatistiku a potom prišiel on. Normálny sovietsky pionier. Normálny Timur. Nevolal sa Timur a ani si teraz nespomeniem ako sa volal. Ale bol to on. Podal som mu pomocnú ruku. Teda podal som mu ruku a povedal som: zdrástvuj, menja zavut ... no a ímeno i famíliu som povedal. A možno som povedal: v našoj pianérskoj pártii ja nasťonkár. Ako bol po rusky nástenkár to neviem. Tak nasťonkár. Bol to dobrý chlapec. Časom sa ukázalo, že je to naozajstný kvakinovec. To už sme boli starší. Viem, že raz boli s rodičmi dokonca v NSR. Teda v kapitalistickom Nemecku. Autom! Náš Kvakin si tam kúpil nejaký časopis s nahotinkami. Nemyslím, že úplný taký ten hanbatý magazín ale čosi na tú dobu strašné. Viem, že to chcel schovať pred rodičmi, tak ráno utekal k autu a niekde do motorovej časti to dal. Objavili to. Nie rodičia. Na hranici. Kontraband! Rozobrali im to auto na skrutky. Kvakin hovoril, že už sa pomaličky lúčil s rodičmi ale nič nepriznal. Asi tiež hrali na schôdzkach tú hru o stratenej pionierskej šatke. Že Kvakin ukradol pioniersku šatku. Myslím, že jeho rodičov nezavreli len preto, že to boli sovietski občania. A mali šťastie, že to boli sovietski občania na našej hranici. Ešteže Kvakin nepašoval hanbaté obrázky do Sojuzu. Tak taký to bol pionier.

Priznávam. Bol som aj pioniersky vedúci. Ako budúci učiteľ som musel mať počas školy prax. Chodil som na jednu košickú školu učiť pionierov budovať a brániť socialistickú vlasť. Aby boli pripravení. Hrali sme hru. Však viete. Celý rok sa nám strácala šatka. A číslo šesť išlo k zubárovi. Dovtedy vždy vyhrávalo. Potom už nie. Jaju nemfam maju fiflo ftrnaft. No ubráňte fofialifmuf s takým pionierom.