po pismenku

Nebol som generál. Bol som slobodník absolvent. To je jedna gulička v koľajničkách. Akože trojkár na vojne. Že z vojny dostal trojku a tu treba pripomenúť, že ja som vlastne naozaj študoval aj vojnu. Ako všetci čo za socializmu študovali. Teda muži. Teda muži čo študovali a neboli telesne postihnutí a nemali kamarátov lekárov, čo im napísal, že sú telesne postihnutí a nemali ani otcov, ktorí by mali kamarátov lekárov čo by ... Dostal som z vojny trojku, lebo ako povedal náš uniformovaný pedagóg – súdruh študent vy asi nemáte modzog. Aj ostatní kamaráti dostali trojku. Nemali asi modzog.

Tak bez modzgu a bez kamarátov lekárov som išiel brániť našu už demokratickú vlasť. Bol to maliličký vojenský útvar a ako sa neskôr ukázalo ani nebol vlastne úplne vojenský, len všetci sme tam boli vojaci. Bol to tak maličný útvar, že ako slobodník som bol jeho veliteľom. Nepreháňam. Na česť slobodníka. To sa volalo, že dozorný útvaru a okrem uniformy ste dostali píšťalku a červenú šnúrku. Veľkým šéfom som bol na 24 hodín. Väčšinou cez víkend. Raz za čas. Väčšinou v lete, keď dôstojníci dôstojne oddychovali. Ja som neoddychoval. Bol som na stráži socializmu. Teda ani to nie. Socializmus už nebol. Len som strážil. Špagi stráži. Pre všetkých vojačikov to znamenalo, že sa ide na pivo a nič sa nerobí. Lebo špagi je špagi. Samozrejme, že jeden dôstojník bol vždy v nejakej pohotovosti, že chytíte ma tam a tam, na takom čísle. A tak som sa zoznámil s generálom. U nás v útvare generál nebol. Boli len plukovníci. Ale generál prišiel. Na návštevu.

Ležal som na pohovke v miestnosti pri vstupnej bráne. Nedeľa ráno. Cez bránu vošlo veľké čierne auto. Prišli dvaja vojaci, čo mali vlastným telom brániť rampu. Špagi, je tady generál, chtěl na útvar tak jsme ho pustili. Čau špagi. A išli vlastným telom brániť rampu. Po dvore sa točilo veľké čierne auto. Prišiel ma pozrieť generál. Zavolal som dôstojníkovi čo mal službu. Máme tu generála, chcel na útvar, tak sme ho pustili. Bol to mladý dôstojník, asi najmladší zo všetkých dôstojníkov. Mal záľubu vo vojne Juh proti Severu. Patril do takého oddielu, čo sa prezlieka do južanských uniforiem a cez víkendy sa hrá na vojaka. Cez týždeň je normálny vojak a cez víkend je tiež vojak. Zvláštna záľuba. V telefóne bolo ticho. Špagi, ty si ho tam pustil? Jakej generál? A co chce? No nic, já letím. Býval v blízkom mestečku a ako som o pár minút pochopil pripravoval sa na víkendovú hru. O desať minút sa k útvaru priblížil bicykel a na ňom sedel južanský dôstojník s veľkou pištoľou na boku. Prišiel to zachrániť. Ja som stále sedel pri bráne a odmietal som z kancelárie odísť. Auto už po dvore nekrúžilo. Nejaký vojak pri ňom stál a fajčil. Zo zámočku v ktorom bývali vojaci sa ozýval krik. Strašný rev.

Južanský dôstojník mi stihol oznámiť len to, že už volal nášmu veliteľovi a ten o chvíľu príde. Ideme za generálom. Slobodník absolvent a voľajaký práporčík bojujúci proti Severu pochodovali k zámočku. Je neděle, jak to že ještě spíte? Co je to tady za útvar? Co to je? To boli publikovateľné výkriky, ktoré sa ozývali z vnútra. Z okien vyskakovali vojaci v žltých pyžamách. Špagi! Tam je generál! Už sme to vedeli a už sme ho aj videli. Z brány vychádzal červený pán v staršom veku. Červený v tvári a inak v uniforme. Spevnili sme krok. Vedel som len jednu vojenskú vetu. Pán generál, dozorný útvaru slobodník absolvent, počas služby sa nič mimoriadne nestalo. Pán generál, službukonajúca služba, práporčík tenaten, čo tu preboha robíte? Južanská armáda bola odvážnejšia. Bolo ticho. Konečne ticho. Vy slobodníku se vrátite na bránu a vy práporčíku mi to vysvětlíte. Jak ste to proboha ustrojen? Neviem, utekal som k bráne a cez tú bránu už vchádzala stará žltá škodovka. Prichádzal náš veliteľ. Bol v peknej uniforme a potil sa. Bolo leto. Vyhol sa len z okienka. Jakej generál dozorčí ? Proč generál ? Keď ma uvidel pochopil. Nic se nebojte slobodníku, my generála tady nemáme. My vúbec generála nemáme. To bude v pohodě. To nebude náš generál. Nám nějakej generál nebude kazit v neděli oběd. Ten muž sa zbláznil, ale bolo mi to jedno. Žltá škodovka zaparkovala vedľa generála a južanského dôstojníka. Odišli do kancelárie. Po dvadsiatich minútach sa dvere otvorili a generál nastúpil. Náš veliteľ salutoval, južanský dôstojník už nemal tú veľkú pištoľku. Auto odišlo a nič sa nestalo. My sme naozaj nemali generála. My sme totiž ani neboli vojaci s generálom. My sme boli veterinárny oddiel a podliehali sme len voľajakému veterinárovi v uniforme. Zachránili nás tie psy. Generál sa pomýlil a netrafil do správnych kasární. Tie jeho boli o päť kilometrov ďalej. My sme len strážili psov, čo nás potom mali všetkých strážiť.

Nikto nikomu nič nepovedal. Aspoň teda neviem ale morálku našej jednotky rozhodnosť nášho veliteľa upevnila. S tým južanským dôstojníkom som ešte niekoľko krát slúžil. Už nikdy nebol v tej peknej uniforme ale na tej zelenej mal vždy pripnutú veľkú pištoľku. Teda len v nedeľu, keď tam neboli iní dôstojníci. Ale generálov sme sa už nebáli. My sme nemali generálov.

Dodatok pre dodatočného čitateľa : na vojne som bol aj s farárom .