No skoro ma vystrelo. Chápete. Anonym. Akože ja som anonym a volá mi akurát anonym. To nie je normálne. Normálne je, že ja som anonym. Akože tu si každý myslí, že som pán Popísmenku. Ale je vám všetkým jasné, že normálne sa nevolám pán Popísmenku. Normálne sa volám inak. Napríklad Anonym. Alebo pán Inak.
Zazvonil mi telefón. Pred pár minútami. „Haló?“ ozvalo sa v ňom. „Haló“ odpovedal som doň. „Je tam pán Popísmenku?“. Bol som ticho. Rozumiete. Aký pán Popísmenku? To je telefón pána Inaka. „Haló“ povedal som do telefónu a bol som ticho. Akože čo už poviete anonymovi. Viete si to predstaviť. Tak ja už nie som anonym a on je stále anonym. Ja neviem, kto je na druhej stane. Pán Haló? Ale to bolo hneď jasné, že to nie je nikto s takým menom. Jednak sa nikto na svete nevolá pán Haló a jednak by to musela byť pani Halóva. Haló mi do telefónu povedal ženský hlas. Taký anonymný. Taký čo som nepoznal.
Ja som pre väčšinu ľudí pán Inak alebo pán Popísmenku. Akože niekto vie, že ako sa volám, ale nevie, že som pán Popísmenku. A niekto zase vie, že som pán Popísmenku ale nevie, že som pán Inak. Taký poloanonymný život tu vediem. Ale takých ľudí, čo vedia, že som pán Inak a aj pán Popismenku je málo. Neveľa. Na prsty jednej ruky. Moja žena je na prvom prste. A na druhom už som si nevedel spomenúť. Lebo ja som samozrejme počítal, že kto ma to anonymne prekvapuje. Tak som mačkal ten jeden prst na ruke a myslel som na svoju ženu. Že či ona vie takto anonymne zmeniť hlas.
A potom mi ten anonymný hlas poblahoželal. Lebo mne je k čomu blahoželať. Lebo ja oslavujem. Mám sviatok. „Všetko najlepšie“ povedala mi pani Halóva do telefónu. A ja som stále mačkal v ruke jeden prst svojej ženy. Akože nie ženin, ale akože svoj s jedným palcom, ktorý bol akože moja žena. Že tá jedna isto vie kto som. Ale moja žena mi už blahoželala včera. Dopredu. Lebo som oslavoval. Lebo bolo čo. Ale teraz nie o tom, že k čomu mi treba blahoželať. Teraz k tomu druhému palcu na ruke sa musím dostať. Lebo ten druhý palec je Monika.
„Tu je Monika“ povedala do telefónu pani Monika a mne bolo hneď jasno, že to nemôže byť pani Halóva, lebo ona sa volá úplne inak. Ona je pani Skalová. Ale to akože. Samozrejme, že nie je pani Skalová aj keď pani Skalová už nie je také prekvapujúce ako pani Halóva. Ale akože. Akože anonymne. Aby Monika vedela, keď už je druhý palec na ruke a aby vy ste celkom nevedeli, lebo to je anonymné. Tak také sa mi stalo. Monika mi urobila veľkú radosť. Dostal som darček k oslavám.
Všetko je po starom. Ja som pán Popísmenku a telefón má na mňa iba moja žena a Monika. A teda ešte možno zopár ľudí. Ale na to mi stačia palce na jednej ruke. Tak to sa stalo. Že mi volal anonym ale nebol to anonym. Je to Monika a má jeden môj palec.
Komentáre
tak blahoželám...pán Inak..:)))
:))
minimálne k ďaľšiemu prstu...fanklub sa ti rozrastá :))
no,ale..spýtam sa
Myslel som že si pán Popísmenku. ;)
nerozumiem ani slovu
ja tam včera vidím
ja to o tom sviatku dopíšem :))
aj ja
pán Popísmenku :*
nuz:)
tak to uz, prosim, o tom Tvojom sviatku dopis cele:)))
a ja, ak nezabudnem, napisem velku gratulaciu...