Moja polovička žije zdravo a teda aj my. Sme vegetariáni a bio-stravníci. K šťastiu nám chýbal medvedí cesnak. Odkiaľ sme ho mávali predtým netuším ale viem, že sme ho chceli mať vlastný. Keď sme žili v Bratislave stále sme o ňom hovorili, keď sme prechádzali cez most Lafranconi. Voňalo to tam po medveďom cesnaku a vraj tam naozaj je. Nikdy sme ho nehľadali, žena by pri ceste nikdy nezbierala. Ani my ostatní. Ale ten most je pre nás stále cesnakový.
Teraz žijeme doma na východe a chceli sme medvedí cesnak. Vedeli sme ( už roky ) že je niekde pri Kojšove. Kojšov sme poznali tak ako všetci ostatní. Je odtiaľ Jakubisko. Hudobné plus dala u nás Kojšovu Zuzana Homolová. Na poslednom cédečku má krásnu pesničku Pred Koscelom ( legálnu mp3-ojku nájdete na www.homolova.smetana.sk ) a na košickom koncerte povedala, že je kojšovská. A ešte jedno malé mínus ktoré vlastne bolo plusom. Kedysi pred rokmi sme tam boli s priateľmi. Vtedy sme hľadali dedinu s atmosférou a je pravda, že vtedy sme ju veru nenašli a trošku sme boli sklamaní. Ale. Poznali sme už cestu. A poznali sme aj odbočku. Roky ju voláme mamina zákruta. Najostrejšia zákruta na Folkmárskom kopci. Manželka sa tam raz s autom takmer nezmestila. Mal tam byť medvedí cesnak.
Našu cesnakovú túžbu poznali všetci priatelia. Prvý pokus bol pred tromi týždňami. Volali nám priatelia, že na Folkmárskom parkujú autá a ľudia niečo hľadajú. No čo by už tam hľadali. Bolo večer sedem hodín a my sme štartovali na pátraciu akciu. Skončilo sa to tým, že naša jazvečíčka ulovila prvého hraboša ( hneď sme na ňu nakričali, takže hraboš prežil ). Cesnak sme nenašli. Priatelia cítili spoluzodpovednosť ale majú ďalšieho člena rodiny a ten vedel presne kam máme ísť. Asi o 10 kilometrov ďalej. Za Kojšov. Vyrazili sme na druhý deň. Jazvečíčka už hraboša nenašla. My sme sa vracali s medvedím cesnakom. V tej chvíli to bol určite ten najdrahší cesnak široko ďaleko. Prejazdili sme kvôli nemu takých tristo kilometrov. Ale bolo tam krásne. Vtedy sme ešte len z lúky videli končeky skál vyššie v lese.
Doma máme turistický bedeker Volovské vrchy. A tam niekoľko túr okolo Kojšova. O týždeň som bol v Bratislave ale moje baby opäť na cesnaku a teraz už aj na skalách. Turniská s nádherným oknom a v tomto čase doslova oblepené skalolezcami. Všetko vtedy sprostredkované cez telefonické vzdychanie a ujúkanie. A jasne. Medvedí cesnak všade naokolo. Ďalší týždeň som bol už doma. Nedeľa a tretia cesta na Kojšov. Teraz už s turistickou mapou. Turniská boli vlastne len začiatkom. Bola to paráda. Písať o tom nebudem. Na to sú lepšie hiking-ové stránky. Ale ukončila to Bratislava.
Na konci túry ( už nad Kojšovom z druhej strany ) sme stretli tri Kojšovčanky. Jedna z nich chodieva do Bratislavy za synom a jeho rodinou. Povedala nám o medveďom cesnaku v Dúbravke. Že tam má svoj Kojšov. Bratislavský Kojšov. Tak sme sa ešte vrátili pod Turniská. Po ten pravý kojšovský.
Komentáre