po pismenku

Dcéra chce hip-hopovú platňu. Chce teda celkom konkrétnu. Môže za to návšteva u rodinných priateľov. Dcéra bola s Miškom zavretá v izbe a večer si vyžiadala RapSuperstar Vol. 2. Zohnal som a nedal som. Vypočul som si. Je tretiačka a ten Hazard nie je vypískaný. A ak by bol, tak by asi pískal viac ako hral. Povedal som si, že je ešte času dosť.

Našej dcére sme púšťali pesničky už keď bola v brušku. Raz sme s ňou ( ešte v tom brušku ) išli aj do divadla. Muzikál ( Oliver Twist ) sa jej páčil – ozývala sa. Prvou reálnou pesničkou, ktorú sme jej naservírovali bola poľská uspávanka. V gurze tyle gwiazd, v dule tyle miast ... Spievala žena ale aj platňovú verziu sme púšťali. Na dlho prevzal funkciu spievajúceho muža dedo. Manželkin otec spieval nádherne a dedove folklórne nám ostali aj keď už dedo nie je. Dcéra chodí do folklórneho súboru a spieva fakt pekne. Keď sme už pri ethno hudbe mojim prvým vzdelávacím pokusom bol Yousson N´Dour. Nádherná húpajúca africká pesnička. Držal som dcéru na rukách ( ešte nestála ) a blbli sme. Pokiaľ dokážem posúdiť pesnička sa páčila. Aj keď na uspávanie bola asi priveľmi húpajúca. Prvou ( jej vlastnou ) kazetou boli zvuky mora. Také tie ezoterické zvuky. Mali fungovať upokojujúco a aj fungovali. Dcéra si vypestovala závislosť a my tiež. Zaspávanie s delfínmi. Pomaly sme dávkovali našu hudobnú klasiku ale víťazili aj detské sny. Iné predstavy.

Keď bola prváčkou musel som jej zohnať rumunských mládencov. O Zone sú stále v poličke aj keď ( chvála ... ) už len v poličke. Do prehrávača sa nedostávajú. Balkán ale priniesol aj prvú spoločnú radosť. Aspoň teda dcéra tvrdila, že spoločnú. Na internete u nás O Zone  vytláčal Zdob si zdub. Videoklipy z webu. Taký Balkán sa páčil aj dcére. Prvé domáce víťazstvo zabezpečila Para. V prvom aute sme mali len magnetofón a na páske prvú Paru. Veci začali fungovať. Tú Paru musím zohnať aj na cd-ečku. Hrávali sme si ju dookola. Keď sme prichádzali k domu a Para parila tak sme si ešte urobili maličký okruh aby mohla dopariť. Para má v dcérinom životopise aj ďalšie dôležité miesto. Možno si na to nespomenie ale boli (ak teda nepočítam jazzový koncertík v malej tatranskej kaviarni) jej prvým live koncertom. Na Hlavnej ulici v rámci mestských osláv. Dcéra na koníka a bol som húpajúci kôň. V para-rytme. A keď si to tak zoberiem tak tam vlastne bol po prvý krát aj ten hip-hop. Potom boli aj pesničky, ktoré možno nie sú paroidné ale u nás majú svoje miesto. Haščákovej „hral na trúbku“ hral u nás často. Až tak často, že sa páči aj mne. Skvelá pesnička. Vtedy sme bývali v krásnom starom prenajatom byte a ku Haščákovej sme mali aj „osobný“ vzťah. Bývala v takom istom krásnom byte. Jasne, že sme podľahli Superstar. Pár krát sme sa aj dostali do publika a máme v albume aj fotky s tými obľúbenými. Tomeček drží dcéru na rukách a s Katkou Koščovou je fotka úplne albumová. Obe platne u nás stále občas fičia. Tomeček očaril aj manželku a bol našim jasným favoritom. Katka potom prebrala cieľ našich sms-iek. Musel som ich posielať. Istil to firemný mobil. Nakoniec to ale vkus nepokazilo. Stále si myslím, že Koščová môže byť a aj tá prvá platňa bola úplne v pohode. Stále tá istá Katka.

Zväčšoval sa ( veľmi mierne ) aj počet dcériných albumov. Tých jej, vyžiadaných a vlastných. Sú tam Blue aj J.Lo. A strašne veľa ( nie tak úplne vyžiadaných ) rozprávok z Macka Pusíka. Teraz čítame Wildúv svět a tam už cédečká nie sú. Ale hudba sa stále dávkuje. Prvým rodinným hip-hopom bol poľský DonGuralEsco. To bola úplná bomba. Boli aj miesta, čo by asi bolo treba vypískať, ale bola to poľština. Ak ste zachovali chladnú tvár tak si dcéra nevšimla, že práve to slovo je vypískoidné. Poľský hip-hop nás bavil dlho, ale nič také dobré ako guralova chropowata technika  už neprišlo. Mimochodom, tú platňu som požičal priateľovi a už mi ju nevrátil. Vraj mu v aute stále chropuje. Po Guralovi sa v našom aute ( už s novým cd-rádiom ) začali striedať veci intenzívnejšie. Niečo funguje a niečo nie. A niečo len utajene. Mal som ukrajinské obdobie. Mandry ( Lehenda pro Ivanka da Odarku ) a Hajdamaky ( Boguslav ). Náš ranný rozvoz mal svoje hlučné miesta. Sedeli sme s dcérou v aute a čakali kým z domu vybehne mama. Mandry hučali Kalynu. Mama nastúpila a Mandry stíchli. Mama vystúpila a posledný kilometer do dcérinej školy to išlo na volume maximum. Až do odbočky na školské parkovisko. Tam chcela dcéra už len jedno. Tatko stíš to alebo vystúpim radšej už tu. Kalyna mala svoje obmedzenia. Aspoň teda čo sa týka hlučnosti.

Na dlhých cestách sa teraz do prehrávača dostáva ako prvý Grigorov. Manželkina závislosť sa čiastočne presúva na dcéru. A IMT Smile. To je naša všeobecná ( mierna ) závislosť. A Kirchnerka, Tomeček, Muller a teraz aj balady od Chiz a Co. Vraj majú so ženou aj svoje vlastné platne, ktoré hrajú v aute, keď tam nie som. Minule si vyžiadali Mariu Carey. A sú špecialitky, ktoré sa u nás hrávajú pri konkrétnych cestách. V Poľsku Perfect a pri ceste do Zakopaného Maryla Rodowicz. Hudobná výchova má aj pozitívne stránky.

Toho Hazarda jej zatiaľ nedám. Vysvetlil som a akceptovala to. Chce teda iný hip-hop. Tak si to študujem. A aby som nezabudol na Paru. Vrátili sa s Abstinentom. Aj do nášho auta. A vlastne je tam aj tá hip-hopová vsuvka.