po pismenku

Niekedy otvoríte noviny a nič. Niekedy otvoríte a je to tam. Dobrá správa. Takú radosť som mal z prvých víkendových júnových hospodáriek. Kúpil som si ich do vlaku kvôli víkendovej prílohe. Ale tá dobrá správa žmurkla hneď z tretej strany.

Naši susedia nám v rýchlosti nestačia! A podtitulok? V porovnaní krajín V4 mzdy u nás rástli najrýchlejšie. Potešil som sa, že som na tom tak dobre. Okolo išiel akurát vlakový bar, tak som si dal dve horalky miesto jednej a ku káve dve mliečka. Keď už je konečne dobre. A nechal som prepitné. O radosť a bohatstvo sa treba podeliť. V rýchlosti nám už nestačia. Potom som na to prišiel. Som povrchný a minul som zbytočne peniaze. Mlieko stačilo jedno a horalku som si mal kúpiť v potravinách. Pri článku bola hneď aj tabuľka. Ale vlakový bufetík bol rýchlejší. Nestihol som to.

Takže tá štatistická tabuľka. Všetky čísla v Sk. V našich korunách. V tých, čo tak rastú, že im nikto nestačí. Priemerne zarábame 21 131. Susedia to budú predýchavať. Ale upps. Hovorí sa tomu upps? Česi majú 27 510, v Maďarsku dávajú 27 614 a poľský priemer je 27 218. Zhorkla mi tá káva. Zaokrúhľujem hore dole a vždy mi to vychádza, že máme o 6 tisíc menej. Chudáci. Nestačia nám a blbnú. Zarábajú si akoby stačili. Všetci to majú rovnako. Len my, čo sme na tom najlepšie, máme o takú štvrtinu menej.  Bol taký žart. Operácia sa podarila pacient umrel.

Rozdýchaval som to z Trenčína až do Žiliny. Pozrel som sa podrobnejšie a pochopil som to. Je to o porovnaní! Sú tam aj údaje ako bolo v 1999. Takže toto je v tom! Akurát po Žiline išiel okolo zase bufetík. Už sa pri mne rovno pristavil. Ešte jednu kávičku? Horalky? Chápete? Nie horalka, ale horalky? Aj on to musel čítať. Tiež bol taký rozšafný. Videl som tam (jedným okom) tie druhé stĺpčeky a spoľahol som sa. Však neklamú. Ale bol som predsa len obozretnejší: jedno mliečko stačí a horalku ešte mám. Prepitné nebolo. Vyhrabal som všetky drobné. A dobre som urobil.

V 99-tom sme mali priemer 12 027. Bratia v Česku o štyri tisícky viac. Maďari tak isto. Len tí Poliaci si už vtedy vyskakovali. 22 320! O desať viac. Tak tých severanov asi dobiehame. Rozdiel je už len šesť tisíc. Na juhu a na západe mi to ale, tak či tak, nevychádza. Susedia nám nestačia. Tempo máme diabolské. Makro čísla úžasné. Ale rozdiel sa zväčšil. Aj na juhu aj na západe. Už nemáme o štyri tisícky menej ale o šesť. Tak neviem. Čakala ma dlhá cesta na východ a bál som sa, že bufetík príde ešte raz. Neprišiel. Našťastie. Asi aj on si prečítal hospodárky do konca.

Ráno, keď letím na svoj vlak na východ, odchádzame z druhej koľaje. Prvé nástupište vždy okupuje (česká) slovenská strela. To ich Pendolíno. Pred dverami tety ako letušky. Chudáci, čo nám nestačia ani v tom ich rýchlovlaku. Ale nezdržiavať sa. Do podchodu a tempo na druhú koľaj. Bez letušiek. Stihnúť IC-ečko. Tak by ma zaujímalo, koľko mliečok si ku káve dali tí v tom Pendolíne. Predpokladám však,  že šetria. Nestačia nám v rýchlosti. Jedine, že by si kúpili tie hospodárky. Za Kútmi by mali titulok predýchaný a za Brnom by už rozlúštili tabuľku. Tam by sa muselo objednávať. No a ako ich poznam, noviny by vyhodili, však si kúpia zajtra iné. Ja ich nosím pri sebe. Keď mi to nevychádza, tak sa aspoň poteším.