po pismenku

Prišiel som do práce v klobúku. Je teplo a svieti slnko. Nemám rád keď tak svieti slnko a potrebujem pokrývku hlavy. Ja jednu takú mám. Slamený klobúk.

Milujem výpredaje a v jednom z takých výpredajov som pred tromi rokmi kúpil dva klobúky. Kus - euro. Trošku boli polámané, lebo však už bolo po sezóne. Jeden som kúpil len tak. Do záhradky. Ale ten druhý. O tom som hneď vedel, že je to klobúk, ktorý na mňa čakal v rakúskom háemku. Alebo v nejakom takom podobnom výpredajovom obchode. Hovorím kus euro a život na ruby.

Je to taký klobúk so zlomenou strieškou. Tak obrazne a u mňa z výpredaja aj tak trochu naozaj. Je to dobrý klobúk. Ako z toho filmu s Nicolasom Cageom. Čo hovorí o saku z hadej kože, ktoré je symbolom individuality a pocitu osobnej slobody. Hovorí to ale po česky a už som tu kedysi o tom písal. O tom Cageovi. Nie o klobúku. A možno aj o klobúku. Lebo vlastne, keď to tak vezmem, je to najlepší nákup v mojom živote. Toľko pozornosti za jedno euro.

Mal som ho na hlave cez víkend na rodinnom stretnutí a každému sa páčil. A dnes som ho mal v práci a tiež sa každému páčil. Teda sú to také prejavy páčenia, čo by mohli povedzme slabšiu povahu zneistiť, že to ani nie je páčenie ale pálčenie. Teda mučenie. Povedzme: posmešky. Ale také citlivé na druhej strane. Lebo jeden nikdy nevie ako sa taký človek v slamenom klobúku prejaví.

Ale na mňa by si ani so slepou závisťou neprišli. Lebo ja viem svoje. Je to klobúk s individuálnym prístupom k životu. Raz, v Prahe, sa mi dokonca stalo, že na mňa dvaja mladí nemeckí mladíci kývali cez celé námestie, lebo tiež ho mali na hlave. Nie môj samozrejme. Ale svoje a také isté. Taký klobúk sa jednoducho nedá prehliadnuť. Je tak na hrane. Slabšia povaha by sa možno aj vzdala ale ja nie. Síce som mladým mladíkom nezamával ale to len preto, že už nie som mladý mladík. Stredneveký muž v strednom veku a v klobúku sa už správa primerane. Neposkakuje a nemáva.

A ešte jeden argument mám. Ja som totiž taký istý klobúk objavil na jútube. Na Jasonovej hlave. Ten klip je určite mladší ako môj klobúk. Ale je to presne on. Úplne a dokonale. Jasom Mraz nosí na hlave môj klobúk. Skoro by som zapochyboval, či on nebol jedným z mladých mladíkov v Prahe. Možno to ani neboli mladí Nemci. A možno ani neboli dvaja. Možno sa mi len zdalo, že sú dvaja. Keď tak nad tým uvažujem, tak to bol asi naozaj on. Takže mi v Prahe mával Jason Mraz. Ja som mu vtedy neodmával, lebo ja som vôbec nevedel, že on je on.

A ak to nebol vtedy on, tak sa jednoducho opičí. Niekde ma videl a odvtedy ho nosí. Alebo nejako inak. V každom prípade ho nosím ja, Jason a asi dvaja mladí mladíci. Ale to si fakt už nie som istý, či to nebol on. Tak maximálne štyria. Plus mínus. Tak o tento klobúk mi tu išlo.