po pismenku

Tak aby bolo jasné Petra Nagya nemusím. A nikdy som nemusel. Až na tie dva dni. V Rimavskej Sobote. V Rimba Sambe. Miloša som od ženenia zachránil.  Pišta báči už ponúkal štamperlík iným závozníkom. Uhorky stále neboli a nám sa skončila brigáda. Mali sme pred sebou posledný večer a brigádnický zárobok so sebou.  Išli sme sa rozlúčiť so sambou. Rimba Sambou.

Neviem, či je tam stále ale vtedy tam bola. Bola tam záhrada medzi našou ubytovňou a mestom. Teda park. Ale záhrada to musela byť lebo tam bola záhradná reštaurácia. Nie parková. Záhradná. Chodili sme tam pravidelne a išli sme aj ten posledný večer. Ten večer ale nemal byť posledný. Môže za to jeden Peter Nagy, jeden jukebox, jedny párky a veľa pív. A veľa Drozdov. Drozdov s veľkým D nie drozdov s malým d.

Jedny párky a veľa pív. Sedeli sme v záhradnej reštaurácii a lúčili sa so Sambou. So Sambou s veľkým S nie so sambou s malým s. Ale sambu s malým s sme mali už vtedy radi. Keby ju mali v jukeboxe tak sa nič nestane. Ale nemali. Mali tam Petra Nagya a Drozda. Tá pesnička musela byť na nejakej malej platni. Na strane B. Malé platne vtedy nikto nekupoval ale do jukeboxu by ste inú nenatrepali. Neviem kto ako prvý stlačil gombík s Drozdom. Neviem, či sa predtým vôbec stlačil iný gombík. Viem, že som si nikdy nič z jukeboxu nepúšťal. Boli sme mladí intelektuáli. To znamená, že sme sa hlavne tvárili a nosil som čiernu baretku a mal som okrúhle okuliare. Miloš bol taký istý, len nemal baterku. On bol umelec. Gitarista čo hral s Mertom a aj inými. On bol ako hviezda a ja ako impresário. On bez baretky a ja s baretkou. A niekto stlačil gombík na jukeboxe. Jukebox mal vtedy gombíky. Za tým gombíkom bol Peter Nagy. A všetko sa to začalo.

V ten večer sme zjedli jedny párky a vypili strašne veľa pív a asi stokrát sme pustili Petra Nagya. ... na okno ti sadal drozd, keď sa vetra už nadýchal dosť, vedel kedy  zas, niečo preňho máš, už sa zdalo, že je celkom tvoj ...  Tak túto pesničku. Stokrát.. Neviem prečo sme to robili, myslím, že sme chceli toho Drozda zničiť. Jedny párky, desať pív a sto Drozdov

Nepreháňam. Ja vždy preháňam ale teraz nie. Drozd môže mať tri minúty. Sto Drozdov je tristo minút. To je päť hodín. To je presne čas na lúčenie. Čas na jedny párky, desať pív a sto Drozdov. Po prvej hodine a dvadsiatke Drozdov nám to bolo jedno. V tej záhradnej reštaurácii nás všetci nenávideli. Nebol tam ani jeden priaznivec Petra Nagya a ak bol, po piatich Drozdoch už pochyboval. Po desiatich ho nenávidel. Po dvadsiatich nenávidel Miloša a mňa. Po dvadsiatich piatich odišiel do inej záhradnej reštaurácie. Aj my sme už Drozda nenávideli. Ale v tej chvíli to už bolo osobné. Alebo my alebo Peter Nagy. Stokrát prehratá malá platňa by mala praskať. Táto nepraskala alebo to aspoň nebolo v tom jukeboxe počuť. Myslím, že nás servírka aj prosila aby sme prestali ale nedalo sa. Bola to vec cti a v jukeboxe boli nahádzané peniaze. V ten večer sme domov nešli. Na posledný autobus sme sa vykašľali. Mohli za to jedny párky, desať pív a sto Drozdov. O jedenástej záhradnú reštauráciu zatvorili. Vrátili sme sa do ubytovne a jednu noc nás tam ešte nechali prespať. Len tak. Bez paplónov.

V tom čase sme boli mladí a vydržali sme toho dosť. Na druhý deň sme sa išli rozlúčiť s Rimba Sambou. Išli sme do záhradnej kaviarne. Na jedny párky a jedno pivo. Neviem, kto išiel prvý k jukeboxu. Po takom osemdesiatom Drozdovi som Milošovi povedal, že idem na toaletu. Všetko som zaplatil pri pulte a ušiel som domov. Prehral som s Petrom Nagyom.

Na druhý deň večer u mňa v Košiciach zazvonil Miloš. Nemal mi to za zlé. Spal v rimavsko-sobotskom amfiteátri na lavičke. Stratil ruksak a až neskôr sa dozvedel, že mu ho niekto odniesol domov. Vydržal sto Drozdov. Ráno sa išiel rozlúčiť s Rimba Sambou. Sám. Len na jedny párky a jedno pivo. Jukebox bol vypnutý. Miloš vyhral nad Petrom Nagyom. Dal si párky a pivo a išiel na prvý autobus.

Petra Nagya nemusím ale to s tým Drozdom to viem naspamäť. Na okno ti sadal drozd ...