po pismenku

Pišta žije v Austrálii. Teda dolu hlavou. Je to môj dobrý ( dobrý lebo on je dobrý ) priateľ. A má rád kávu. Keď sa náhodou objaví na Slovensku kávičkujeme často. Vždy chce cappuccino. Bez škorice, bez čokolády a bez čohokoľvek na mlieku. Aj to tak povie. Ale teraz s ním nechcem ísť na kávu tu u nás ale tam u nich.

Emigroval za socializmu a prežil si ten emigrantský klasický kolotoč. Rozbíjal múry na nejakom letisku. Rozvážal lieky pre nejakých kapitalistov. A potom študoval. Najprv v Kolíne. Pedagogiku ako u nás pred emigráciou. Akurát sa smial, že tam študuje pedagogiku ako vedu. A smial sa aj z toho, koľko zápočtov mu uznali z prešovskej socialistickej fakulty. Ale to už samozrejme nebol socializmus. Potom sa  Pišta zrazu ozýval aj tak, že nevolal. Zapol som si rádio a on hovoril, že čo si prečítal. To robil vždy, ale teraz to robil cez rádio. A potom spoznal Alex a tej bola v Nemecku zima. Chcela ísť domov. Kde je teplo. Pišta sa prihlásil na univerzitu v Melbourne a čakal. Je to muž šťasteny. Keď s Alex vystúpili v tej teplej krajine kúpil si miestne noviny. V nich bol zoznam prijatých študentov, ktorým navyše udelili štipendium. Pišta išiel na kávu. Mal štipendium a už nemusel robiť nič.

Vyštudoval politológiu, dostal miesto aj v Írsku, rok bol zastupujúcim šéfom katedry a keď si vygooglim jeho meno s titulom tak sa tam objavujú stránky univerzít a vydavateľstiev. Občas sa stále ozve z rádia ale to už sa ho nepýtajú na to čo čítal, ale čo si myslí o nás. Hovorím: politológ. Ale vlastne ani o tom nechcem. Teraz s ním musím ísť na kávu do Melbourne.

Teraz býva inde, ale kedysi vraj býval pri botanickej záhrade. Ešte študoval ale už bol aj asistentom na katedre. Do práce chodil cez park a tam si dával v talianskej kaviarni naozajstné talianske cappuccino. O tej káve viem všetko. Vždy o nej spieval. Veľká šálka, na terase pod stromami a v rukách noviny. Kapitalistické. Teda také, čo majú strašne hrubú prílohu pre biznismenov. Pre Pištu. Lebo Pišta je kapitalista. Hovoril, že je jediný kapitalista na celej tej kapitalistickej katedre. Všetci jeho kolegovia boli socialisti. Samozrejme kapitalistickí socialisti. Hovorí sa tomu kaviarenskí socialisti, ale v kaviarni sedel len Pišta. Kaviarenskí socialisti chodili do menzy na zlú kávu. Pišta si popíjal to svoje cappuccino a kupoval na burzách. Obrazne aj do slova. Prepadol tomu a nemal to komu povedať. Kolegom? Vylúčená vec. Robiť biznis je odporné. Dobré je nechať si tými kapitalistami platiť socialsitické myšlienky. Občas mi teda Pišta zavolal. Tak tie moje akcie Qantasu letia hore. Hore o šesť austrálskych centov za jediný deň. Pišta sa vrhol aj na rizikové akcie. Tiež mi to telefonicky vysvetľoval. Ničomu som nerozumel. Ja som kapitalista z postsocializmu. Socialistický kapitalista. A burze nerozumiem. Ani Pišta jej podľa mňa nerozumel ale pri tom cappuccine žil svoj Wall street život.

Je to milý človek. Stále ma do tej Austrálie pozýva. Ako akcionár Qantas-u mi raz ponúkol letenku. Teda, že mi jednu kúpi. Nie že mu ju na valnej hromade dajú. Myslím, že v Qantas-e ani nevedia, že Pišta je ich majiteľ. Ani v tom kapitalizme nie je ešte všetko dokonalé. Nešiel som. Chýbali mi peniaze na ďalšie dve letenky. Bez ženy a bez dcéry by mi to tak nechutilo. A navyše. Ja som domased. Aj keď tá velľká káva pod stromami na ktorých škriekajú papagáje je celkom lákavá.

Ale Pišta už vlastne pri botanickej aj tak nebýva. Od vtedy sa tie veci tiež zmenili. Má dve deti a malý domček ďaleko na predmestí. Pokiaľ viem, všetci tam grilujú ale je tam maličká záhradka kde sa môžu hrať deti. A káva? To talianske cappuccino je vraj ďaleko. Ten kapitalizmus ho dostal a ktovie možno už tiež chodí na kávu do menzy.  Tomu ale neverím.  To by sa svet úplne zbláznil. Moja dcéra si už píše s Pištovou Dashou a nezdá sa že by bola domasedkou po otcovi. Skôr sa mi zdá, že má po mame posolený zadok. Tak ma možno okolnosti donútia a ja našetrím na letenky. Zvýšim Qantas-u obrat a ak má Pišta stále tie akcie ich cena pôjde hore a on zase zbohatne. Tak tú kávu v botanickej platí Pišta. A mne je to jedno. Ak to bude za jedny peniaze nech tam dajú aj škoricu a čokoládu. A hlavne. Veľkú šálku. Mimochodom Pišta si vlastne ku káve nikdy nedáva koláčik. To mi došlo až teraz. Že káva bez koláča? To aký život tam majú?