Ani sa mi nechcelo veriť, že na to mohol niekto zabudnúť. Ale tak sme v kancelárii klepotali klepy a vtedy som si spomenul: „Igelitky z Maďarska ste mali?“. Pozerali na mňa ako maďarské myši. Netušili o čom hovorím. V kancelárii som najstarší ale doteraz mi to tak neprišlo. Chytal som sa na všetky témy. Viac menej. Aj oni sa chytali. Viac menej. „Nič? Fakt nič?“. Myši nereagovali.
Nedokázal som to pochopiť. Igelitky z Maďarska. To bol pred takými tridsiatimi rokmi totálny hit. Úplná vychytávka. Vtedy sa tomu tak nehovorilo. Ale vedelo sa o čo ide. Na jednej strane fotka ABBY a na druhej Drupi. Alebo BoneyM. Alebo Sandokan. Vtedy sa tak volali vychytávky. Dali sa vidieť v Ein Kessel Buntes, vo výstrižkoch z časopisu Bravo alebo na igelitkách z Maďarska. „Aké igelitky?“ opýtali sa ma kolegovia v kancelárii. Vekový rozdiel nie je až taký gigantický. Desať rokov. Plus mínus.
Tak som si spomenul na kolegu, čo sedí vedľa. „Tóno, igelitku z Maďarska si mal?“ otvoril som dvere. „Nie“. „Ale vieš o čo ide?“. „Jasné, že viem, na jednej strane ABBA a na druhej Drupi“. „A Deana Reada poznáš?“ položil som doplňujúcu otázku. „Jasné a čo, niekto nepozná Deana Reada?“. A bolo to. Máme rovnaký vek a hoci on igelitku nemal a ja si na svoju spomínam len matne rozumieme si. Sedeli sme v Tónovej kancelárii a pol hodinu sme spomínali.
Po tej igelitke som musel túžiť. Ein Kessel Buntes sme síce chytali, ale výstrižky z Brava som nemal. Neviem už, kedy presne ale raz ju mama priniesla domov. Dokonca si ani nie som istý, či priamo z Maďarska, alebo od niekoho, kto priamo v Maďarsku bol. Ja si na Maďarsko z tých čias nespomínam. Prvý krát som tam bol, keď sme sa s autobusom ROH vracali z dovolenky v Bulharsku, ale vtedy som už po igelitke nešalel. To už som si kúpil malú platňu skupiny Koral. A potom, keď som tam už naozaj bol to už si pamätám na všetko. Aj na spanie na budapeštianskej stanici.
Ale tú igelitku som nakoniec mal. Žltú s ABBOU na jednej strane a ABBOU aj na druhej strane. Veľa sa toho v takej igelitke nosiť nedalo. Dali sa v nej nosiť LP platne ale vtedy som žiadne LP platne ešte nemal. Mal som len tú igelitku. Spomínam si len na jednu cestu do školy. V tej vysnívanej taške som mal úbor na telocvik. Červené trenírky, biele tielko a biele cvičky. Plus biele ponožky. A to je všetko.
Spomenul som si na igelitku z Maďarska na ktorú si spomenul len Tóno z vedľajšej kancelárie. V tej mojej o nej nevedia nič. A Tóno si spomenul aj na maďarské rifle, ktoré sa pašovali tak, že ste na tých rifliach mali natiahnuté tesiláky. A ešte Vegeta. A ešte všeličo iné. Ale o tom inokedy.
A ešte jedna vec sa stala. Nikde som nenašiel fotku takej igelitky. Alebo sklamali moje spomienky alebo má Google stále medzery.
Dodatok: Srdečná vďaka neznámemu, ktorý mi poslal link na moje igelitky:
Takže pre milovníkov maďarských igelitiek: kliknite sem
Komentáre
Neplnilo...aspoň mne nie a myslím, že to zovšeobecnenie nie je namieste.
:)) ja myslím, že netreba ...
Pripadá mi zvláštne, že sa ľudia držia akýchsi vžitých symbolov, ktoré
A tie koláče v Pešti sú určite kvalitnejšie ako u nás na Korze. Majitelia cukrární nie sú ani zďaleka Slováci- ale nekvalita zákuskov je už typicky slovenská...a tak ďalej. Idoly a omyly fungujú vo všetkom.
:))) doplnené o UKÁŽKY !!!
jeeej...
http://www.youtube.com/watch?v=_VBoD92ui70
... tu ako ho davali u nas ..
http://www.youtube.com/watch?v=TfSvXyVesnE&feature=related