po pismenku

 

No prišlo leto. Teda prišla jar ale je teplo ako v lete. Teda niekde. A niekedy. No ja neviem ako to vysvetliť. Proste sú jedinci, ktorí, keď príde teplo ako v lete musia niekam ísť a niečo robiť. Akože šport. Akože celú zimu nešportovali a teraz to potrebujú hneď keď je teplo ako v lete dobehnúť. Ale nie sú pripravení.

Ja som pripravený vždy.  Ja by som nemohol dopadnúť ako tí čo pripravení nie sú. Ja nemám rád keď je leto alebo keď je teplo ako v lete. Ja navyše nemám rád ani šport. Ja by som vtedy keď je teplo ako v lete ale nešportoval ani keby som mal šport rád. A už vôbec by som nešportoval tak nezdravo ako môj kolega. Ja teda presne neviem, ako on športoval, ale je to na ňom vidieť. Teda je to tak neviditeľne vidieť, že si to všimol každý. Aj ja.

„Odpadnem“ povedal som, keď som zbadal kolegu. Povedal som: odpadnem, lebo keby som to nepovedal tak sa začnem rehotať. Ale je to milý kolega a vyzeralo to boľavo. „To skoro vôbec nevidieť“ povedal som a keď sa na mňa kolega pozrel tak som dodal: „fakt. Teda trošku to je vidieť veľmi ale inak to nevidieť skoro vôbec“. Kolega sa na mňa pozrel a povedal: „No, bol som na hrádzi“.

Taký jeden, čo si teraz myslí, že ja keď nešportujem tak neviem, tak nech si to nemyslí. Ja viem, čo je hrádza. Viem, že na tú bratislavskú hrádzu ide hneď keď je teplo ako v lete pol Bratislavy akože športovať. Lebo však už je teplo. A potom sa na tej hrádzi strkajú na bicykloch a kolieskových korčuliach alebo len tak. Neviem ako presne športoval ten môj kolega, lebo už som to nevydržal. „Ty, ja už musím ísť“ povedal som mu a utekal som do svojej kancelárie. Rehotal som sa ako kôň.

Ten môj kolega na tej hrádzi voľajako dlho športoval a keďže je to inteligentný človek tak si dal slnečné okuliare aby si nepoškodil oči. Predpokladám. Ale zabudol si dať na tvár protiopaľovací krém alebo niečo také. Niečo čo z vás neurobí červenú papriku, keď akože športujete pridlho. No proste je červený ako paprika z Maďarska akurát pod tými okuliarmi je biely ako sneh z Antarktídy. Ja som teda v Antarktíde nebol ale myslím si, že voľajako tak. Môj kolega má na tvári veľké biele neviditeľné okuliare. Sú také neviditeľné, že keď ho vidíte tak utekáte niekam aby vás nevidel ako sa rehotáte. No nevyšlo to.