po pismenku

 

Ja musím povedať, že mám dobrú prácu. Veľmi dobrú. Nenormálne dobrú. Ja som si to teda ani nemyslel, lebo mám niekedy stres. Ale teraz viem, že je skvelá. Ja som si v práci splnil detský sen.

Sedíme v kancelárii s kolegom a pracujeme. No také normálne. A potom ma jedna kolegyňa z inej kancelárie zavolala aby som im s niečím pomohol. Pomohol som. Prečo nie. A keď som už po pomoci odchádzal čo neuvideli moje oči. Uvideli sen. Zaprášený detský sen každého chlapca a každého muža, ktorému sa narodila dcéra.

Ja som na dcéru hrdý a vždy som chcel mať za dcéru dcéru ale malo to od začiatku jednu chybu. Ja som ako chlapec nikdy nemal stolový hokej.

Stolový hokej. Značka Stiga. Najlepšia značka na svete. Taký som naživo držal len raz. Ja keď som bol dieťa tak myslím, že takú naozajstnú Stigu nemal nikto. Nemali ju dokonca ani spolužiaci čo mali v rodine emigrantov. Asi preto, že to je naozaj veľký hokej. Veľký hokej vo veľmi veľkej škatuli. Takej veľkej že by to asi cez colnicu neprešlo. Takže na takú naozajstnú Stigu som si musel počkať. Mali ju v hračkárstve. Držal som tie paličky a to bolo všetko. Puk tam nebol a keby aj bol, tak moja žena by so mnou asi nehrala.  Dcéra by asi hrala, ale dcéra si pozerala bábiky. To je ten problém, ktorý čaká na každého muža, ktorý má dcéru a nemá Stigu.

Tak v tej kancelárii bola. Naozajstná. Naozajstný. Lebo to je aj gramatický problém. Ten hokej a tá Stiga. Ale to teraz nie je dôležité. Ja som si ju požičal aby sme si na ňom zahrali. Alebo sa aspoň na ňu pozerali. Že aký je. No myslím, že v tom skloňovaní bude trochu chaos. Ale hovorme jej hokej. Akože: môj Stiga.

Mám kolegu. Maďara. Ja keď to tak vezmem aj ja som Maďar. Ale on má väčší maďarský prízvuk. A ten hokej hral zo začiatku ako úplný Maďar. Prvú partiu som vyhral 5:0. Potom hral s Maďarom môj ďalší kolega, ktorý je Rusnák. Hral akože za Rusko a tak vyhral nad Maďarskom tiež 5:0. Potom sme hrali my a ja som zistil, že budem už hrať len s Maďarskom. Rusnácko totiž vyhralo 5:0. Povedali sme mu aby si zohnal vlastnú Stigu a začali sme hrať už len my. Ja proti Maďarsku.

Vymenili sme si strany, lebo sa zdalo, že sa jeden Maďar zasekáva. Ten čo sa točí za bránkou pričom to je na tej Stige fantázia. Že tam hráč jazdí aj za bránku. Na takých hokejoch čo si ja pamätám sa za bránku nedostal ani jeden hráč. Ani z Maďarska a ani z ČSSR. Ja som mal dokonca taký hokej kde boli len traja hráči na každej strane. Veľmi maličký hokej. Žiadna Stiga. My sme boli chudobná rodina. A tak sme mali dvoch hráčov vždy vylúčených. A aj tí čo hrali sa zasekávali kompletne. Taký hokej ma dlho nebavil.

Tak ten Maďar sa fakt kompletne zasekával. Ale problém bol v tom, že vtedy už bol Maďar na opačnej strane. Akože si vymenili strany a tak aj dresy. Lebo samozrejme na Stige by sme mohli odmontovať hráčov a dať ich na opačnú stranu ale to sa nám nechcelo. My zase občas v práci aj pracujeme. Teda minimálne v čase, keď sa skončí tretina. Alebo je 5:0.

No tak tí Maďari od kedy sa prezliekli hrali oveľa lepšie. Dali aj góly. 5 gólov.  Prehral som s Maďarskom 0:5. Odvtedy si občas zapinkáme. Meníme si strany a pravdupovediac už to nikdy nie je úplne 5:0. Hráme maďarskú ligu. Ja som HC Miskolc a kolega HC Debrecín. Na Rusnácko si ešte netrúfame ale možno k tomu raz dôjde. Kolega má teraz voľno tak môžeme trénovať. Ale zase musíme aj pracovať. A navyše tú Stigu máme len do nedele.