Pracujem vo veľkej budove s malým bufetom. Už som tu kedysi pracoval. Začiatkom 90-tych. Potom som bol na inom mieste a zase som sa vrátil. Na pôvodné miesto. Do veľkej budovy s malým bufetom. Nič sa tu nezmenilo. Zdanlivo.
Máme obrovské chodby a malé kancelárie. Niektoré sa zväčšili prebúraním stien. Chodby sa tým nezmenšili. Parížske bulváre. Sedím presne oproti bufetu. Má to svoje výhody. Presso na dosah ruky. Keď som z tej budovy po prvý krát odchádzal v bufete predávali párky a chlebíčky. Klasický bufetový sortiment. Malinovky boli ešte v sklenených fľašiach a polovica kolegov pila turka. Pred bufetom stáli hliníkové stolíky a podobné stoličky. Vždy tam niekto sedel a mudroval. V kanceláriách bolo tesno. Pracovalo sa v bufete pri párkoch a turkovi. Keď som sa vrátil, všetko bolo po starom. Mal som pocit, že aj tie párky sú odvtedy. Veľmi škaredý bufet. Na chodbe stále stolíky a pracujúci kolegovia. Tam, kde je náš bufet sa zbiehajú tri široké chodby. Hotové (parížske) námestie. A potom prišli hasiči. Stolíky musia ísť preč. Tu je úniková zóna. Maličké a prepchaté kancelárie im neprekážali. Tých šesť stolíkov na námestí áno. Tak sme evakuačne pripravení. Ak sa čosi zomelie a my sa dokážeme dostať z prepchatej kancelárie, cez panikáriacich kolegov, po bulvároch už unikneme pohodlne. Neprišla žiadna vzbura. Stolíky sa stratili a kolegovia boli v kanclíkoch. Pripravovali sa na únik.
Ale za tie roky sa niečo ( v tom bufete ) predsa len zmenilo. Turka už nepije takmer nikto. Chodievam tam, tak to viem. Turecká doba je minulosťou. Je doba pressovaru a plastového hrnčeka. V bufetíku je vždy nátresk. Personál tam natrepal štyri zo šiestich stolíkov. Nedá sa tam pohnúť. Keď dostanem chuť na plastový odvar z kávovaru a vidím tam stáť troch ľudí odolám. Nemá to cenu. Navyše je teplo a v bufetíku sa saunuje. A občas sa tam aj stravuje.
Striedajú sa tam štyri predavačky. Dve dvojice. Jedna vtipnejšia ako druhá. Mení sa aj sortiment jedla. Kuracie v placke. Kuracie s ryžou. Kuracie so zeleninou. Kuracie na čínsky spôsob. Kuracie vyprážané so zemiakmi. A kuracie len tak. Kuracinu nejedávam. Pre mňa mali teda rizoto. Kuracie. Teraz už vedia, že kuracie nechcem a občas majú aj ponuku pre mňa. Placku. Ryžu. Zeleninu na čínsky spôsob. Zemiaky. Zeleninu len tak a rizoto. Zeleninové. Naučili sa. A presso. S mliekom. Aj to je v našom bufete vedecká disciplína. Pressovary odmietali službu. Pravidelne nefungovali. U nás sa turecká doba dlho nevzdávala. Ale prehrala. Máme teraz taký zvláštny stroj. Vždy do neho dolievajú vodu. Vždy vtedy, keď zdola tečie káva. Musia vedieť prečo, lebo to funguje. Kávový lístok nemáme. Máme presso bez mlieka a presso s mliekom. Cukor áno alebo nie. Mlieko je raz také to maličké balené, raz nalievajú z plechovky tak od oka a občas je len v krabici. A občas nie je. Vtedy je presso bez mlieka. Teraz sa však zlepšili. Prišla k nám na parížsky bulvár konkurencia. Stojí presne pred vchodom do bufetu a devalvovala ceny. Bufetových 15 korún za kávu ( kelímok grátis ) bojuje s automatom. 10 korún ( a kelímok grátis ). Zdá sa, že aj tempo obsluhy sa zrýchlilo. Byť tretí v rade znamená totiž únik ku konkurencii. V našom bufete presne vedia o čo ide. O zárobok. Vedia to na korunu presne.
Ak svoj účet zaokrúhlite je to prepitné. Tringelt pre obsluhu. Platíte povedzme 23. Je po výplate, tak ste rozšafný. 25. A hneď to vidíte. Bufetárka oddelí z kasičky dve koruny a hodí ich do plastového pohára. Ten nie je na kávu, ale na mimoriadny zárobok. Teda aspoň dúfam, že nie je aj na kávu.
Za tých takmer desať rokov, čo som do bufetu nechodieval, sa zmenilo ešte zopár vecí. Malinovky sú už všetky v plaste. Pribudli nálepky na jeden druh žuvačiek, ktoré ale nikdy nemajú. Klasický chladiaci box má suseda. Nadnárodnú chladničku. A máme aj box na nanuky. Mrazí sa tam kuracina. A zopár koláčov. Tvarohové a jablkové kocky rozchytajú ľudia už ráno. Občas hovoria, že bol aj čokoládový croissant. Popoludní je hrozienkový slimák udusený v igelitovom vrecúšku, alebo makový rožok. Maličký za 9 Sk. Aby sa to, pred výplatou, zaokrúhľovalo. To sú všetky zmeny. Kompletne všetky. Až do dnešného dňa.
Náš parížsky bulvár ožil. Došlo k vzbure. V bufete je horúco, nedá sa tam dýchať. Neviem, kto to dokázal, ale jeden stolík je už pred bufetom. A pri ňom skoro všetky stoličky. Hasiči by dostali šok. Úniková cesta zahataná. Sedia tam kolegovia a diskutujú. Pracujú. Alebo aspoň diskutujú o práci. Pijú presso z rôznych hrnčekov. To bola špecialita bufetu pre tých, čo boli ochotní škvariť sa dnu. Chápem ich. Požičané do kancelárií sa nikdy nevrátili. Aj títo moji kolegovia na parížskom bulvári majú pred sebou každý inú šálku ( iná podšálka grátis ). Posedávajú a popíjajú. Prišlo k nám leto. Automat to dnes prehrá na celej čiare. Rozdiel je len päť korún. No neleťte za 5 korún do Paríža.
Dodatok: Zdá sa, že tam pribúdajú stoličky. Asi ich kolegovia vynášajú z kancelárií. A možno si aj tie opustené šálky nájdu súrodencov. Vlastne sa zmenilo veľa vecí.
P.S. Ešte aj tu chodievame na kávu a koláčik
Komentáre
je neskoro,
fajn článok