po pismenku

 

Tento týždeň som pre svoju ženu na telefóne. Sedím na stoličke a beriem telefóny. Občas aj žene. Aj včera mi volala.

„No a máme výročný deň“ povedala a ja som nepovedal nič. Nepovedal som nič dosť dlho, lebo mi v hlave horeli závity. Myslím, že sa tomu hovorí: parilo sa mi z kečky. Neviem nič o tom, že by moja žena mala videotelefón ale určite ho má. Začala sa smiať: „čo? Parí sa ti z kečky?“. V tej chvíli som mal za sebou už všetky dátumy na ktoré som si spomenul vrátane celosvetových výročí a dôležitých udalostí z luteránskeho kalendára. Dá sa to aj zúžiť na to, že som preveril jej dátum narodenia a dátum svadby a skúsil som vypočítať aj dátum počatia dcéry a dátum prvého pokusu o počatie dieťaťa a tak. A nič.

„No už sa netráp“ povedala mi žena, „na nič si nezabudol, ja len že je výročný deň“. Chvíľu som bol ticho, lebo ja síce svojej žene vždy rozumiem ale niekedy jej nerozumiem ani mäkké f. Mäkké f mimochodom vôbec neexistuje a hovorí sa to len tak.  Aj mi odľahlo a aj mi nič nebolo jasné. „Čo za výročie to máme?“.

„No dnes mám za sebou presne mesiac školy a už ma čaká len 9“. Došlo mi to. Mne niekedy veci dochádzajú len postupne ale väčšinou mi dojdú. Aj teraz mi došli. Moja žena má výročie. Už má za sebou mesiac a pred sebou ešte deväť. Potom mi zase raz niečo došlo. Že čo je už len toto za oslavu. Že pred sebou má ešte deväť mesiacov galejí. Ale ja to vlastne chápem. Ja ako malý chlapec som mal rád príbeh toho Monte Crista. No toho, čo ho čakalo väzenie na celý život. A tiež si to tam odškrtával. Tie mesiace. Je teda celkom možné, že sa mi poplietol Monte Cristo s niekým iným ale je možné aj to, že sa mi nepoplietol. V každom prípade, či už bol ten gróf popletený alebo nebol, bol tam na furt. Na furt sa tiež hovorí a tiež neviem, že čo je slovo furt, ale v podstate nadosmrti. Moja žena je tam teraz už len na deväť mesiacov.

Takže sme mali výročie. A potom mi to došlo. Že aj ja mám výročie. Aj som to žene povedal: „ty, však aj ja mám výročie“. V telefóne nebolo žiadne dlhé ticho a nevidel som žiadnu pariacu sa kečku svojej ženy. Jednak preto, že nemám videotelefón a jednak preto, že moja žena nikdy na žiadne výročné dni nezabudla. Takže tam nebolo žiadne ticho ale hneď sa ozvalo: „ty? Aké?“. „Však ja som v novej práci už celý mesiac“. „Fakt“ povedala žena a bolo. O deviatich mesiacoch sme už nehovorili. Lebo ja to mám na dlhšie. Asi tak ako ten gróf. Plus mínus. Ale ja sa nesťažujem. Nemám to až také zlé. Beriem telefóny ako taký pako. Ani o pakovi mi nie je všetko jasné, ale tu možno ide o nejakého španielskeho Paca, ktorý sa blbo zapísal v našej slovesnosti. Tak ako taký pako. A potom ešte robím niečo okolo toho ale nesťažujem sa. Je to o chlp lepšie ako na tom ostrove čo bol ten gróf Monte Cristo. A určite o dosť lepšie ako je na tom moja žena. Zase až také galeje to nie sú.