po pismenku

To museli byť letné prázdniny. Po druhej trieda. Alebo prvej. Neviem. Ale začiatok prázdnin. Už bolo leto ale ešte stále som mal v hlave krížikový steh. To sme sa učili na pracovnom vyučovaní. Šiť. Na pracovnom vyučovaní som sa neskôr ešte naučil gumeným kladivom vytvoriť z hliníkového pliešku hliníkovú podložku. Teda také V-éčko  v pravom uhle. To sa dal hliníkový pliešok do zveráka a pomaličky sa po tom mlátilo gumeným kladivom. Bola to užitočná vec. Akurát doma sme nemali zverák a hliníkový pliešok a ani to gumené kladivo. Ale inak to mám na celý život.

Ale ešte predtým som sa naučil šiť. Krížikovým stehom. Celkom pekne. Dostal som jednotku. Aj na vysvedčení. Teraz sa už myslím, za pracovné vyučovanie známky nedávajú ale ja som mal jednotku. To mi už nikto nezoberie. A potom boli prázdniny. Leto. A v lete potrebujete krátke nohavice.

Krátke nohavice sú také, čo sú nad kolená alebo aspoň tak okolo kolien. Ja si teda nespomeniem či som také nohavice mal ale asi áno. Ale asi sa mi nepáčili. Páčili sa mi také svetlozelené nohavice z ktorých som pred prázdninami vyrástol. To, že by som vyrástol až tak, aby boli nad kolená sa nedá povedať ale dá sa povedať, že som si ich už nevedel zapnúť na bruchu a veľmi ma omínali TAM. To som vtedy ešte samozrejme neriešil nijak inak ako tak, že ma omínali.

Tak jeden prázdninový deň som sa rozhodol, že si z tých svetlozelených nohavíc  urobím krátke nohavice nad kolená. Použil som všetko čo ma naučili v škole. Najprv som použil pravítko a to také s ryskou a pravým uhlom. Pravouhlo som si narysoval na jednu trúbu od nohavíc rovnú čiaru. A na druhú trúbu od nohavíc tiež. Teraz mi vlastne nie je jasné ako sa taká trúba od nohavíc volá? Nohavic?

Potom som použil najväčšie nožnice aké sme doma mali a od nohavíc som oddelil pravý a aj ľavý nohavic. No tie trúby. Potom som sa obliekol a pochopil som, že som to zabudol vymerať od spodu. Pravý nohavic bol vyššie ako ľavý. Potom som asi stokrát odstrihol kúsok z ľavého nohavicu a asi 99 krát kúsok z pravého nohavicu. A potom som bol konečne ako tak spokojný. A hlavne sa to už nedalo zarovnávať. Mali to byť veľmi krátke nohavice.

No a potom som sa zapol. Takého malého chlapca ako som ja to prekvapilo. Moje svetlozelené nohavice sa stále nedali zapnúť a to napriek tomu, že som ich skrátil. No nedali sa. Aj ma TAM stále omínali. Normálny chlapec, ktorý mal z pracovného vyučovania dvojku by to v takej chvíli zabalil. Ale ja nie. Ja som bol jedničkár. Spomenul som si na krížikový sneh a použil som pravítko. Na jednej časti odstrihnutého nohavica ( neviem už či z pravého alebo ľavého ) som  si nakreslil peknú kocku. Čisté pravidelné tvary. Už ma nič nemalo prekvapiť. A potom som to vystrihol. Tú kocku som krížikovým stehom prišil na TO miesto TAM. Vedľa pôvodného rázporku. Kocka schovala nedostatočný rázporok. Už ma to TAM ani veľmi neomínalo. Len sa mi TAM tá plátená kocka trochu plentala. Tak som opäť použil pravítko. Vymeral som miesto na dve diery a na dva gombíky.

No a potom som pochopil, že tá jednotka asi nebola úplne zaslúžená. Gombíky nemali byť na tej kocke ale na pôvodných nohaviciach a tam zase nemali byť diery ale gombíky. Tak som urobil nové diery a prišli nové gombíky. Mal som super krátke svetlo zelené nohavice a TO miesto TAM, čo ma omínalo bolo prekryté krytom. Boli to veľmi pekné nohavice akurát im niečo chýbalo. A ja som celkom presne vedel čo.

Vtedy boli v móde nažehlovačky. To boli také obrázky na látke, čo sa niekam prižehlili a už tam boli navždy. Alebo aspoň do prvého prania kým sa odlepili. Aj my sme mali doma také nažehlovačky. Dve. Dva obrázky. Nevedel som sa rozhodnúť ale nakoniec som sa rozhodol. Na zadok som nažehlil Psa Filipsa. A na TO miesto TAM mi ostal on. Buldog s vycerenými zubami mi zakrýval TO. TAM. A potom som išiel do zelovocu. Mama mi nechala papierik a peniaze aby som kúpil to čo bolo na papieriku. Obliekol som si svoje nové krátke nohavice. Ja s Buldogom TAM a Psom Filipsom na opačnej strane som išiel do zelovocu. A cestou som stretol mamu.