po pismenku

 

Normálne si ležím a oni po mne hulákajú. Akože ja si oddychujem a oni chcú aby som neoddychovala. Rozumiete? Robím to ja im? Akože oni budú ležať a ja budem po nich hulákať. Alebo oni budú oddychovať a ja akože nebudem chcieť aby oddychovali. No čo by asi urobili? No vrieskali by po mne. A čo urobím ja? No vrčím. Pes vrčí. Ja som pes. Mám vrlú náladu. A oni povedia: „no zbohom, voľajaká je nevrlá“. Podľa mňa nemám kompletných pánov. Keď som vrlá som podľa nich nevrlá. Mala by som ich dať do útulku.

No a teraz mi vysvetlite, že kde mám ležať? Kde? Na zemi? Ležia oni na zemi? Neležia. Ležia v posteli alebo sa rozťahujú na gauči. Tak v čom je potom problém. Nerobím nič iné, len to čo oni a furt s tým majú problém. Ja už napríklad k veľkej paničke do postele ani nejdem. Ona je úplne nevrlá. Nevrlí na mňa ale huláka. Teda dalo by sa povedať, že je hulákavá. Na to sa ja môžem viete čo. Na mňa nejaká chudera nebude hulákať. Keď nechce, tak nechce, ja do tej jej postele nemusím ísť. Teda nemusela by som ale. No keď nie je doma tak idem. Mám svoju hrdosť ale mám aj svoje práva. Však keď je tá posteľ voľná tak je voľná. Však aj ja som v rodine. Nie? Akože ja tu strážim dom len tak. Akože zadarmo? Ale čo urobí ona keď príde? Akože ma pochváli? Akože: aký dobrý pes, oddýchla si si moja? Ani náhodou: „Bašáááá, vooon“ a začne tam montovať paplón.

S pánom je to o trošičku lepšie. Jednak hneď zaspí a jednak je to len o výdrži. Teda ja niekedy na to nemám nervy ale niekedy mám. Akože on ma z postele niekedy vyhodí a niekedy nie. Akože je náladový. Občas je vrlý a občas je nevrlý. Tak. Hovorím. Nevyrovnaná a náladová osoba. Tak niekedy tam spím a niekedy nespím. Ale  teda ja aj niečo prezradím. On keď ma náhodou objaví v paničkinej posteli tak bordel nerobí. On je vtedy normálny. On sa normálne rehoce. A tak. Ale s tou paničkou je to fakt na nervy.

Ja napríklad niekedy teda ležím u pána. Akože má normálnu náladovú a nevyrovnanú náladu ale akurát je naladený normálne. Tak teda tam v tej jeho posteli ležím a mám akože pohodu. A potom príde panička a začne po mne hulákať. Je vám jasné, lebo však aspoň predpokladám, že ste inteligentní, že ja nie som v jej posteli. Ani centimetrom. Ale ona aj tak vykrikuje: „Bašššaaaa, mieeesto“. Tak do mňa vtedy vojde tisíc týchto. Čertov. A vtedy som fakt vrlá. Vrčím.  Mám svoju hrdosť a svoju česť. Ale mám aj svoje práva. A pán alebo spí alebo sa rehoce ale teda ešte nikdy sa ma nezastal. Akože by zavrčal na paničku, že: „prestaň vrčať a nechaj ju na pokoji, spí“. Tak také sa nestalo ešte nikdy. Tak potom nech aspoň netento. Ako sa píše pysk? S ypsilonom? Tak nech oné, nech aspoň nepyskujú. Tiež mám len jedny nervy.

Ja mám jednoducho vrlú náladu. Vždy, keď ma vyhadzujú z postele ju mám vrlú a nemienim sa kvôli nim meniť. A oni furt dookola, že: „no tá je ale nevrlá“. Sú to ignoranti. Nerozumejú psom. Ja nie som nevrlá. Som VRLÁ! Rozumiete? Vrlá som a vrlá budem. Bodka.

A keďže ja teda mám isté pochybnosti o tom, či ste to pochopili, tak ja vám to teda ukážem. Ak chcete vidieť aký asi je taký VRLÝ pes tak si nakliknite TOTO ! Mimochodom aj tá pesnička stojí za to. Tak bodka. Nevrlá bodka.