po pismenku

Mám 41 rokov a nikdy som na to nenabral odvahu. Prvý krát ma to prepadlo ešte v detstve. Sedel som za oknom v dome starých rodičov a boli akurát prázdniny. Mal som ho hneď za oknami. Každý deň začiatkom prázdnin tam zaparkovali maringotky a vyhrávali maďarské pesničky od V Moto Rock a Omegy. Plus dva hity od ABBY a jeden od BoneyM. A Drupiho. Každé leto, čo si pamätám. Mali asi iba jednu magnetofónovú pásku. Vtedy ma to pokúšalo prvý krát ale odvahu som nenabral.

Na výšky som nikdy nebol. Býval som na štvrtom poschodí paneláku a to bol môj strop. Pamätám sa ako som raz bol u spolužiaka, ktorý býval vo vežiaku a výťahom sme sa vyviezli až na strechu. To bola výška nad moju odvahu. Teda nakloniť som sa naklonil ale v bruchu som mal taký pocit o akom sa spolužiakom v pubescentskom veku nehovorí. Nad moje pomery je vlastne každá výška, vyššia ako štvrté poschodie s balkónom do pol pása.

Ja aj na sedačkovej lanovke mávam závrate. Musím veľa hovoriť so svojou ženou. Ona závrate nemáva ale zase sa jej krúti hlava na lodiach. Na lodiach sme ale menej často ako na sedačkových lanovkách. A to si ešte na takej lanovke hovorím, že ide iba rovno. Hore alebo dole. Keby sa so mnou zakrútila asi by som mal taký ten pocit o akom môže muž v mojom veku hovoriť iba svojej žene. Ale nikomu inému. Lebo taký pocit ja mám aj na lanovke ktorá ide iba jedným smerom. Ja nechcem aby sa krútila.

Tak vlastne iba to. Že ja mám 41 rokov a nikdy som nesedel na retiazkovom kolotoči. To je síce nižšie ako na štvrtom poschodí ale zase na druhej strane na tej sedačke nie je zábradlie. Je tam len taká retiazka. Neviem ako vyzerajú sedadlá dnes ale v čase keď stál kolotoč za oknami starých rodičov boli tam na červeno alebo na žlto natreté doštičky. A hore samozrejme veľké farebné žiarovky. Celé sa to točilo v neuveriteľnej rýchlosti maďarských rockových pesničiek. Bolo mi zle len pri pomyslení na to, že by som tam sedel.

Moja maximálna odvaha končí na labutiach. V takej labuti som už sedel. Ale tú páku čo máte pri kolene som nikdy nepotiahol na maximum. Labuť ma vozila v polovýške a aj vtedy som mal ten pocit o akom nikdy nepoviete svojej dcére v detskom veku, čo sedí pri vás.

Prišlo mi to na rozum vlastne len preto, že ideme cez víkend na veľké rodinné stretnutie na Šíravu. Stále na začiatku sezóny tam stojí kolotoč. Aj ten veľký retiazkový. Aj tie labute. Tak možno mám poslednú šancu. Na ten retiazkový. Ale už dopredu sa oznamuje, že nikoho zo sebou neberiem. Ja len pôjdem najprv skontrolovať aké sú tie sedačky a či už tam nenamontovali zábradlie. A potom sa uvidí.