po pismenku

Ja teda proti pánovi Michalicovi nič nemám. Proti tomu s husličkami. Ja mám hudbu rád a ešte som ho raz aj stretol na nákupoch. Teda on o tom asi nevie ale ja viem. Kupoval som si nohavice s vyšitými psíkmi a on si kupoval niečo dôstojnejšie. Úplne presne neviem čo, lebo zase stačí, keď človek pokukuje v obchode po známej osobe a nemusí už úplne utekať k pokladni, že či on si kupuje tiež také nohavice s vyšitými psíkmi. Ale myslím, že on kupoval niečo dôstojnejšie. On tak dôstojnejšie vyzerá.

Sú to mimochodom pekné nohavice. Tie čo som si kúpil ja. Vždy keď si ich dám, tak moja dcéra povie, že ju bolí hlava a nemôže ísť so mnou von. Raz som jej teda sľúbil, že ideme do lesa a nikto nás nestretne ale stretlo nás dosť veľa ľudí a dcéra išla predo mnou alebo za mnou asi sto metrov a každému asi povedala, že ona ku mne nepatrí, že ona je tam úplne náhodou. Ale inak sú to pekné nohavice akurát, že dcéru už bolí hlava aj v prípade, že v nich idem do lesa.

No ale ja som chcel skôr napísať o Michalicovi ako o mojich nohaviciach, hoci tie nohavice som kupoval v tom istom obchode v akom sa oblieka pán Michalica. Ale moja žena to vymyslela tak, že ja teraz musím napísať o Michalicovi a nie o nohaviciach s vyšitými psíkmi. Mimochodom fakt pekná práca. Tie výšivky. Ale stalo sa to, že moja žena mi minule povedala: "Vyzeráš úplne super, celkom ako Michalica".

Keď mi moja žena povie, že vyzerám ako Michalica tak to podľa mňa nie je to isté ako keby mi žena povedala, že vyzerám ako Brad Pitt alebo aspoň ako Dočolomanský. Pán Michalica sa neurazí, ale fakt si myslím, že to už keby mi žena povedala, že vyzerám ako Kňažko tak by to bolo lepšie. Pán Michalica sa teraz možno už aj urazí, ale to nech sa neuráža, ale to už mi mohla žena povedať, že vyzerám ako ktokoľvek s malými výnimkami.

Pán Michalica hrá na husle asi super a myslím, že je aj veľmi super a čo si pamätám, tak ja som ani telku nikdy neprepol, keď sa v nej ukázal pán Michalica. Teda kým pán Michalica hovoril, lebo zase keď už hral na husle tak som asi prepol, lebo on hrá síce asi veľmi dobre, ale asi až tak dobre, že ja takú dobrú hudbu až tak veľmi v telke nepozerám. Ja ju povedzme počúvam na rádiu Devín, ale zase tam nie je pána Michalicu vidieť. Ale inak viem, že pán Michalica je aj veľmi vtipný a teda dúfam, že nie je urážlivý.

Pán Michalica aj keď nie je urážlivý sa teraz asi bude musieť uraziť, ale ja si myslím, že keď mi žena povie, že vyzerám ako Michalica tak je to strašné. Je to ako keby som ja povedal svojej žene, že vyzerá ako. Ani si neviem predstaviť ako kto. To sa už pán Michalica teraz asi naozaj naštve, ale ja proste ani neviem povedať, že aká žena vyzerá tak ako pán Michalica ako muž. Teda ako ja. Lebo ja som ako Michalica.

"Ja ťa mám zo dňa na deň radšej" povedala mi žena, keď som jej toto všetko povedal. Teda skoro všetko, lebo zase nohavice s vyšívanými psíkmi som do toho radšej nemontoval, ale Dočolomanského som spomínal. A keď mi moja žena povedala, že ma má zo dňa na deň radšej tak ja už som jej naozaj povedal: "Vieš čo, ty už radšej nehovor nič, ja veľmi dobre viem ako to myslíš, to už po tom Michalicovi ty radšej nič nehovor". No a moja žena sa z mne neznámych dôvodov smiala a dala mi pusu a to už bolo naozaj priveľa aby moja žena na ulici bozkávala Michalicu.

Tak ja teraz neviem, čo za vkus má moja žena. Lebo ja som si samozrejme vygúglil, že ako to vlastne ten pán Michalica teraz vyzerá a on nech sa na mňa teda nehnevá ale on vyzerá úplne rovnako ako v tom obchode, len pravda, ak si spomínam, tak on nemal na sebe vtedy frak a ani oblek a ani husle. A mimochodom ja keď si teraz tak na to spomínam, tak si spomínam, že aj on tam bol vtedy s manželkou alebo teda s nejakou ženou. Tak možno aj Michalica sa môže nejakej žene páčiť. Teda okrem mojej ženy.

A mimochodom a to sa pán Michalica teraz vôbec nemusí urážať, ja sa na neho začínam naozaj podobať. Teda aspoň podľa toho gúglu. Tak neviem. Moja žena má čudný vkus. Ale hrať na husle jej k tomu nebudem. To zase ani náhodou.