po pismenku

Moja žena to už preháňa. Myslím so slávou. Toľko slávy sa nepripúšťa. Toľko slávy sa zakazuje. To by sa už s ňou nedalo vydržať.

Len nedávno bola moja žena v televízore a už by tam zase chcela byť. „Počúvaj, treba zohnať kameru, treba so mnou robiť rozhovor“ zavolala mi žena. Hovorím si: asi nejaká tragédia alebo niečo také ale vedel som že nie. To by ste tú moju ženu museli počuť: „kameru, rýchlo zožeň kameru, dostala som diplom“. „Diplom?“ „No diplom, diplom, dobre počuješ“ dobre som počul v telefóne. Moja žena dostala diplom. „A nie nejaký diplom ale diplom“ to by sa normálne nedalo pochopiť. Hovorila to tak isto. Diplom ale diplom. A potom to dodala: „diplom s ypsilonom. Dyplom“. To druhé slovo diplom znelo rovnako ako prvé slovo diplom ale ja už som vedel, že v slove diplom budeme písať ypsilon. Moja žena dostala dyplom.

Myslel som na to, že si to moja žena nezaslúži. Raz v živote dostane dyplom a oni jej to napíšu s hrubkou. Kto by si už dal zarámovať pokazený dyplom. Dyplom s ypsilonom. Bolo mi ženy ľúto, a tá stále túžila po kamere: „zožeň kameru, to bude otvárak, mám dyplom“ . Moja žena sa chce sťažovať, myslel som si. A otvárak to myslí ako príspevok čo otvorí všetky správy. Akože: táto žena dostala dyplom. Áno, áno, vážení diváci počujete dobre. Dyplom s ypsilonom. A potom moja žena povie, aká je sklamaná. Ale nezdalo sa mi to. Ten ženin hlas nebol sklamaný.

„Z Toruňa! Rozumieš? Z Toruňa“ a vtedy mi to došlo. Nepovedal som žene, že z Toruňa sa podľa všetkého hovorí z Torune. Nechcel som jej kaziť deň a navyše si tým nie som úplne istý. . A o to navyše ani nešlo. Keď ten dyplom poslali z Toruňa alebo z Torune tak sa nepomýlili. Dyplom z Poľska sa píše s ypsilonom. Je to cudzia reč. Ako tá poľština. Tak moja žena je laureát z cudziny. Pochopil som.

Moja žena pekne kreslí. A niekedy dáva pozor na deti aby pekne kreslili. Občas učí na ľudovej škole deti kresliť. A niekedy pozerá aby obrazy nepocapkali. Aby boli pekné a uspeli na súťaži v cudzine. Napríklad v Poľsku. V Toruni. Na detskej súťaži. „Počúvaj aby ti to bolo jasné“, pokračovala žena v telefóne: „ten dyplom nedostali deti ale ja. Počuješ? Je tam, že Dyplom pre magistru mňa“. Moja žena sa nevolá “mňa“ ale volá sa magistra. Teda nevolá sa ani magistra ale má to pred menom. Aj mne to vybavila ale o tom napíšem inokedy. Aj ja sa volám magister. Ale nemám dyplom. Ani diplom. Ja totiž nekreslím tak pekne ako moja žena a nikto by mi nedovolil aby som učil deti kresliť. A ak by mi to niekto dovolil asi by nedovolil aby sa to poslalo na výstavu. Do Torune. Alebo do Toruňa. Do Poľska. A preto nemám dyplom a ani ho mať nebudem.

Moja žena ho má. A má z neho radosť. Ak by sme mali manželskú posteľ tak by tam mohol visieť. Ale nemáme manželskú posteľ. Teda máme ale nepovedal by som, že je manželská. Teda, aby bolo jasné, my sme manželia a máme posteľ ale nedá sa povedať, že je manželská hoci v nej manželia spia. Dá sa povedať, že je rozkladacia lebo byt je malý a tak. Tak ak si povieme, že naša rozkladacia posteľ je manželská, tak potom by tam mohol ten dyplom visieť. A ukážeme ho každej návšteve.

„Tu nám visí dyplom“ povieme, „dostala do žena z Torune“ poviem ja a žena dodá: „z Toruňa!“. „Torune!, keď hovorím, že z Torune tak z Torune“ budem trvať na svojom. Žena sa jedným okom pozrie na návštevu a bude mať posledné slovo: „je to tvoj dyplom alebo môj dyplom? Ja som ho dostala z Toruňa a keď hovorím, že z Toruňa tak z Toruňa! A mimochodom, kto je polovičná Poľka?“ povie moja žena a ja poviem: „Ty, ty si polovičná Poľka z Torune“ a návšteve poviem: „poďte do obývačky. Dáme si kávu.“ „Kávu si už mal, dáme si čaj“ povie moja žena, ktorá dostala dyplom. „A prečo je tam ypsilon?“ opýta sa návšteva a my so ženou sa na seba pozrieme. „O čom sme doteraz hovorili?“