Ja neviem, či to môžem napísať. Lebo trochu sa obávam, že poruším zákon. Lebo to bolo až doteraz lekárske tajomstvo. A samozrejme aj iné tajomstvo, lebo moja žena prsia neukazuje len tak hore dole na požiadanie.
Moja žena bola na lekárskej prehliadke. Takej komplexnej. Akože komplet všetko jej tam vyšetrili. A teraz mi volala, že aké sú závery. „No tak ja nemám železo“ povedala mi do telefónu tak na počkanie. Teda akože hneď. Okamžite. Namiesto pozdravu. „Som chudokrvná a teraz neviem, či vás do toho nezaťahujem“. Ja som pôvodne vôbec nevedel, že chudokrvnosť je nákazlivá choroba. „To je ako možné?“ opýtal som sa teda pre istotu. „No jasne, že keď ti niekto povie, že si chudokrvná a nemáš železo a povieš, že neješ mäso, tak im je to hneď jasné“ povedala žena a mne bolo trochu jasnejšie, že chudokrvnosť asi nie je nákazlivá ale vegetariánstvo v našej rodine je. Ale ja som mal pre svoju ženu dobrú správu: „Ja mám ale železa veľa“ povedal som jej, lebo aj ja som bol nedávno na taký odber krvi a mne to dobre vyšlo. „Aha“ prišla na niečo žena: „Takže to ty mi berieš železo“. Takže až taká dobrá správa to teda nebola.
My si so ženou dosť často uždibujeme jedlá. Skoro nikdy si neobjednávame to isté a potom si ochutnávame a niekedy v polovici jedla si ich aj vymeníme a niekedy v troch štvrtinách ešte raz. A medzitým stále uždibujeme z toho druhého. „To som si mohla myslieť, že to ty mi berieš železo“ povedala žena a ja si ale neviem vysvetliť ako to je. Akože ja uždibnem žene ryžu napríklad alebo kukuricu alebo fazuľu alebo niečo iné a akurát tú časť fazule alebo ryže v ktorej je železo. A jej nechám len to v čom železo nie je. Lebo inak mi to nevychádza. Ale moja žena nebola len na oddelení železiarstva ale aj inde. Lebo ja viem, že vás najviac zaujímajú prsia mojej ženy. Mimochodom aj mňa dosť zaujímajú.
Medzitým bola ale moja žena ešte aj na očnom a na zubnej hygiene a na rôznych ďalších veciach a aj na ultrazvuku. A tam sa im dačo nezdalo na ženiných obličkách, čo sa zase nezdalo mojej žene. O obličkách ja toho veľa neviem, lebo obličky nejedávame a tak sa neuždibuje a tie ženine som ešte nikdy nevidel, hoci, keďže je to moja žena som ju už videl úplne celú. Teda bez obličiek. Moja žena teda išla ukázať obličky lekárke špeciálne orientovanej na obličky.
„No, tak mám vraj malé obličky“ povedala mi žena do telefónu: „Tak mi povedala, že sú inak celkom v poriadku ale že sú malé“. „Malé? No vidíš, tak to som vôbec nevedel“ povedal som žene ale to len tak aby reč nestála, lebo však do dneska to nevedela ani ona. Obličky pritom lekárom ukazuje na počkanie. Mne ani raz. Mimochodom. „No a že malé mám všetko“ dodala žena a ešte raz dodala: „Teda tá lekárka mi povedala, že mám malé všetko ale potom povedala, že prsia mám veľké“. „No vidíš“ povedal som žene: „To je aj pravda, teda obličky máš malé ale prsia máš veľké“. A potom sa začala smiať moja kolegyňa lebo ako povedala: „Prepáč, ale to sa nedalo nepočuť“.
Takže tak. Moja žena bola na lekárskej prehliadke a niečo je v poriadku a niečo je v neporiadku. Ale prsia sú stále veľké. Ja si myslím, že to bola hĺbková a presná lekárska kontrola, lebo čo ja viem odkontrolovať, tak tí lekári mali pravdu. Ja svojej žene uždibujem z taniera železo ale na prsiach sa to zatiaľ neodrazilo.
Komentáre
hmmm ;))
:-)
Popísmenko, tu na dedine
u vás chlapom sa odkazuje ...
s lekárskym diplomom by jej čo zhotoval?
nič sa konzultovať nebude ...
hm, moje chúdence, zas sú bez roboty :-)
Pekne píšeš,
A si mi dobrú náladu nadrobil.
nič pochopeniu nebráni ...
som chcela pomocť a takéto útoky :-))))
bravooooooooooooooo
som sa dosť
:)
Písmenko
skoro by som povedal ...
prepáč,
PoPísmenku...
Nebudeš mať zasa dllllhý telefonát, že prečo prezrádzaš lekárske tajomstvá? A teraz je rad na tebe, aby si šiel na preventívku, aký verdikt ti vyslovia ctení doktori...či nemáš niečo malé alebo priveľké... ((-:
Velká prsa