po pismenku

 

„Nestresuj“ povedal som žene nedávno v aute. „Ja nestresujem“ odpovedala a ja som bol v strese. „Ale stresuješ“ chcel som mať posledné slovo. „Ale nestresujem“ nemal som posledné slovo. Nevzdával som to. Mal som taký stres, že by som to nevzdal za žiadnu cenu. „Stresuješ, ja viem najlepšie, či som stresovaný alebo nie som“ použil som nespochybniteľný argument, lebo fakt si myslím, že ja najlepšie viem, či som v strese alebo nie som. „Ale ja ti nechcem vytvárať stres“ povedala žena a ja som trochu vyhral: „Tak to povedz jasne, že nechceš stresovať ale stresuješ“, ukončil som debatu s pocitom víťazstva.

„Ty ma stresuješ“ zvíťazila žena, „Teraz ma stresuješ tým, že hovoríš, že ťa stresujem ale ja ťa stresovať nechcem, tak nestresuj“. „V poriadku“ kapituloval som „ja ťa nechcem stresovať, ale chcem aby si vedela, že hoci ma stresovať nechceš tak ma to stresuje“. „Dobre“ povedala žena a išli sme sa poprechádzať do obchodného centra. Jeden by si povedal, že nie som kompletný, že som napríklad chorý a mal by pravdu. Lebo ja som sa cítil choro.

Už ráno som žene povedal: „Ty si ma asi nakazila“. Moja žena bola pár dní taká nijaká. Nehovorím, že úplne chorá ale tak trochu. Pila lipový čaj a čaj echinacea či ako sa volá a aj iné čaje a hovorila, že sa cíti choro. Tak ráno som sa aj ja cítil choro ale moja žena na to nereagovala. Akože nič. Akože žiadne také, že choď si ľahnúť, keď si taký veľmi chorý.

Potom prešiel deň a ja som sa stále cítil trochu choro. „Ja sa stále cítim choro, ty si ma nakazila“ povedal som žene popoludní v kaviarni a zapálil som si cigaretu. Žena bola ticho. Neviem. Človek v kaviarni s koláčom pred sebou a cigaretou v ruke asi nevyzerá bohvie ako choro. A potom sme už sedeli v tom aute. „Ty sa cítiš choro?“ opýtala sa ma žena. A do mňa vošli nervy. Akože stres. Akože ja sa od rána cítim choro a žena sa ma opýta na križovatke po celom dni, či sa cítim choro. „Nestresuj“ povedal som jej. „Ja nestresujem“ odpovedala. A to je všetko. Život ide tak dookola. Takže pokračovanie je na začiatku.

Mimochodom ten čaj čo sa volá echinacea či ako som bol svojej žene kúpiť ja. Keď mi raz ráno povedala že sa cíti choro. Nepovedal som jej, že nestresuj. Išiel som do lekárne a kúpil som jej čaj. Ten echinacea, či ako sa to volá. Na chorobu. A keby som dosť rozumu mohol som nám kúpiť aj taký čaj na nervy. Na stres. Určite taký je.