po pismenku

polovičná Poľka s celou zmrzlinou v Gdaňsku

Moja žena má meno. Svoje vlastné krstné meno. Také má napísané napríklad v občianskom alebo v pase alebo vlastne všade. Ale ja jej tak nehovorím. Ja jej tak hovorím len keď je oheň na streche. Povedzme teda že sa volá ... no neviem, nepoviem ako, ale akože takto. “.....“ Čiže keď tu teraz napíšem päť bodiek tak je to akože jej meno. Mohol by som napríklad napísať, že akože sa volá povedzme Gizela ale ona sa Gizela nevolá ale tak sa volá moja mama. Alebo že sa volá povedzme ( len tak listujem kalendárom, čo mám na stole ) Lýdia, alebo Anabela, alebo Milica alebo Tichomír. Teda Tichomír nie. A ani tie mená predtým nie, ale nebudem tu špekulovať. Akože sa volá:  .....

Moja žena je polovičná Poľka. Pol Poľky. Jej mama a teda moja svokruša je celá Poľka a nie len polka. Ale ženin tato bol Slovák a tak je žena len polka Poľky. Keď som so svojou polpoľkou ...... začal chodiť, tak som to povedal mame: „mám novú frajerku“. „Pekná?“ opýtala sa mama a ja som jej porozprával, že pekná a dobrá a vôbec milá osoba a že sa volá ..... a popri tom som povedal, že je pol Poľky. Teda polovičná Poľka. A moja mama vtedy povedala to druhé meno.

Teraz by som mal povedať to druhé meno ale to by som potom mal povedať aj to prvé. Tak nepoviem ale len poviem že akože ­___.  Čiže už viete, že ...... je jej pravé meno a ____ bude teda to nepravé. Teda akože. Moja mama povedala napríklad ( ale teraz nemám akurát po ruke poľský kalendár ) že Agnieszka, alebo Malgorzata alebo Maryla alebo Juzek. Teda Juzek určite nie. A ani tie mená predtým nie. Tak si zapamätajte, že akože:  ____. 

No a odvtedy ja svoju ženu už volám len ____. Už ju nikdy nevolám, že ...... Dúfam, že je vám to jasné a mám len jeden problém, že keď napíšem ..... teda päť bodiek a je to na konci vety tak neviem, či tam na ten koniec vety môžem napísať bodku. Lebo potom tam bude šesť bodiek a vy budete uvažovať, že či je to tá istá osoba, čo sa volá tak ako moja žena v pase alebo či je to zase nejaké nové meno. Tak len pre istotu: samé bodky je pravé meno mojej ženy.

Ale ja jej .....  nehovorím. Tak to voľajako moja mama ( Gizela ) vymyslela a tak to voľajako už aj ostalo. Od vtedy už moja žena _____ ( ..... ) počúva len na ____. Ja keď jej poviem ...... tak sa normálne na mňa pozrie a opýta sa: „stalo sa niečo?“. Akože máme nejaký problém. Ale to sa vlastne nikdy neopýta, lebo ja jej ...... nikdy nepoviem a keď jej tak poviem tak ona už aj tak vie, že čo je vo veci a väčšinou mi na to povie: „si úplný somár, daj si sprchu a potom sa o tom môžeme porozprávať“. Alebo niečo také. Podobné. A ja si dám sprchu a trochu vychladnem a prídem už po dobrom: „počúvaj ____ ja som to tak nemyslel".

Niekedy je to aj vtipné. Nemyslím, keď jej ja poviem ...... ale vtedy, keď sa stretneme s niekým, kto nie je úplne v obraze. Moja žena sa povedzme predstaví: „ááá, vitajte, ja som .....“ a ja jej po minúte poviem: „počúvaj ____ dáme si už kávu?“. No a v takej chvíli má taký človek čo nie je v obraze úplný chaos. Ja svojej žene totiž nikdy nepoviem ...... ale len _____  ale ona sa vo väčšine prípadov predstaví ako ...... a nie ako ____. No hovorím je v tom taký malý chaos.

Niekedy napríklad sedíme vo väčšej spoločnosti a rozprávame sa. Mohli by sme samozrejme aj sedieť ticho ale na to nemusíme byť v spoločnosti. A je nás povedzme osem ale vo vzduchu lieta deväť mien. Niekto mojej žene hovorí ..... a niekto ____ lebo tak sa stalo, že to meno ____ sa udomácnilo tak všeobecnejšie. No a vtedy je to chaos. Osem ľudí a deväť mien. Niekedy si to niekto aj uvedomí a povedzme, keď je hlučná nálada a on sedí pri mojej žene tak sa jej opýta. To ale záleží od toho, pod ktorým menom ju pozná. Ak ju pozná ako ..... tak sa opýta: „počúvaj ..... to kto je tá _____ čo tu o nej každý rozpráva?“. A moja žena mu povie: „ja, to môj muž ma tak volá“. A ten čo ju pozná ako ..... sa opýta: „a prečo preboha?“. No a moja žena mu povie: „lebo ja som polovičná Poľka“. No a ten človek má potom v hlave už totálny chaos. Moja žena je ..... aj ____ a navyše je voľajaká štvrťka, lebo keď spolu sedí osem ľudí tak je celkom hluk a mäkčene nie je vždy počuť. A ak taký človek nepočuje mäkčeň na slove Poľka tak počuje, že moja žena je len polovičná polka a to je čistá štvrťka.

Tak tak je to s mojou ženou. Volá sa ..... ale ja jej tak nehovorím. To by už musel byť naozaj oheň na streche.