po pismenku

Normálne si spím. Drichmem. Chrápem. Obrazne a podľa mojej ženy aj naozaj. Oddychujem po ťažkom dni. Mám šlofíka. Som mimo. Snívam. A zrazu je po všetkom. Niečo to pretrhne. Spanie, chrápanie obrazné aj chrápanie naozajstné, drichmanie, oddychovanie, šlofíkovanie a snívanie. Zrazu musím otvoriť oči.

Nad stolom sa zohýba moja žena a oči jej blýskajú. V tom blýskaní ale nie je žiadna erotika. Tak na to pokojne zabudnite. Je v tom pohľad rozzúrenej šelmy. "Čo nespíš?" opýtam sa šelmy. "Lebo sa tu nedá spať" odvrkne šelma a vrčí ďalej: "tu máme normálne svetelnú hudbu, zase si nevypol notebook, ja sa normálne nemôžem vyspať". V takom prípade je najlepší útok. Keď vás rozzúrené zviera pritlačí do kúta netreba vyjednávať. Treba vyceriť zuby a zježiť srsť. "Však ani ja nespím" zavrčal som: "Tu sa nedá spať!" dovrčal som a zaspal som. Ja jej dám, že svetelná hudba.

Ja keď som unavený tak zaspím hneď. Moja žena keď je unavená tak nezaspí ani za nič. Mne je všetko jedno. Jej je všetko nejedno. To keď na to príde, že moja šelma zaspáva, tak niekedy je to na nevydržanie. Pri takom zaspávaní sa vôbec nedá spať. "Trošku otvor okno" povie moja šelma, lebo vie, že čerstvý vzduch musí byť: "a keď pôjdeš spať, tak to okno trochu privri" dodá. Ja by som aj spal ale nemôžem, lebo keď pôjdem spať tak musím privrieť to okno.

"Počuješ?" opýta sa ma. "Nepočujem, spím" odpoviem. "Ako môžeš spať? Ako to že to nepočuješ?" Mne sa už vtedy jasne že spať nechce. Už je po spaní: "Čo, čo zase do pekla nepočujem". "Si strašný" povie mi počujúca žena a povie: "To bzučanie. To fakt nepočuješ to bzučanie? To je čo za bzučanie?". Nepočujem nič ale idem to hľadať. To bzučanie, pišťanie, vrčanie a hučanie. Lebo niečo tam je. A svetlo. Svetlo je na nevydržanie. Teda mne je to jedno ale jej nie.

Včera sme pozerali na notebooku film. Vždy večer si pustíme film a keď skončia úvodné titulky ja spím. Niekedy potom zaspí aj moja žena. Viem to lebo sa jej ráno opýtam: "Dobrý film?" a ona sa usmeje a povie: "hej super záverečné titulky". Aj to je inak na porazenie. Ja zaspávam s úvodnými titulkami ale moja žena sa budí na záverečné. Niekde medzi úvodnými a záverečnými zaspí aj ona ale na záverečné sa zobudí vždy. Viem to, lebo ráno je notebook vypnutý a odpojený od elektriny a všetkého. Mne by bolo jedno, či je otvorený alebo zatvorený. Ja už vtedy spím a je mi všetko jedno.

Aj moja žena spí ale jedno jej to nie je. Keď sa v takom filme vraždí alebo bombarduje alebo hlučno smeje alebo čo ja viem, čo sa v takom filme robí tak moja žena spí. Ale keď sa ozvú tiché záverečné titulky tak sa zobudí. Lebo pri tom sa vraj nedá spať. Tak keď už je ticho a po všetkom a len ten notebook vrčí z príjmu elektriny a jemne tam svetielkuje to modré svetlo, tak to je podľa mojej ženy bordel. Také niečo pri čom nedokáže zaspať nikto, iba ak ja a ja ešte aj chrápem, na čo ona má síce nervy ale na to blikanie a bzučanie nie.

Tak včera som nezaspal. Včera ma tie úvodné titulky celkom bavili a spať sa mi nechcelo. zaspať sa mi chcelo až po tridsiatich minútach filmu. Moja žena pokojne spala, lebo vo filme vybuchovali granáty a kričali zamilovaní a ešte niečo také, pri čom moja žena normálne spí. No a ja som potom privrel okno, lebo som išiel spať a vypol som notebook. Teda dal som mu pokyn. Vypni. A hneď potom som vypol. Že si po ťažkom dni oddýchnem. Že sa vypnem a vyspím sa. Ale nie. Moja žena musela buntošiť.

"Zase si to nevypol" buntošila: "zase si to neskontroloval, ja sa potrebujem vyspať a ty mi tu robíš svetelnú hudbu a bzučíš" povedala do úplnej tmy s malým modrým svetlom a do ticha s jemným bzučaním. Normálne som sa urazil. Prevalil som sa na druhý bok a ako sa poznám začal som nenávistne chrápať. Ale na to moja žena nepovedala nič.

Moja žena sa budí len na také zvuky, ktoré inak nikto nepočuje a prekážajú jej len také svetlá, ktoré nikto nevidí. Tak keď k nám prídete niekedy v noci a nechcete budiť moju ženu všetky svetlá rozsvietiť a poriadne hučte. Ak pôjdete po špičkách a svietiť vám bude len v očiach pripravte sa na tigra: "To kto to tu butnoší? To ja sa už nemôžem ani poriadne vyspať?". A ak vám môžem dobre poradiť, v žiadnom prípade nepúšťajte záverečné titulky. Lebo to je tutovka. To sa moja žena zobudí okamžite.