po pismenku

Nekúpite bony? Za 5 korún. Viem, že boli obdobia, keď stáli aj menej a pokiaľ sa nemýlim bol aj vyšší kurz, moje detstvo však bolo o piatich korunách. Úplné detstvo to ale nebolo. To už bolo o strednej škole a o tom, že si už naozaj ( ale naozaj ) zaslúžim svoje vlastné ( ale naozaj naozajstné ) rifle. A nemusia sa volať Rifle.

V Košiciach predávali bony tetušky. Hovoriť im veksláčky by asi bolo čudné ale vlastne to boli veksláčky. Boli aj veksláci ale ja si spomínam na tie tety. Pani, nekupice bony? Nechcece bony. Za pejc korun. Pocce tu na bok. A tam sa to uskutočnilo. Za koruny sme kúpili bony na moje nohavice. Vlastne niekto z vás si možno na bony nespomína.

Tak to boli také akože peniaze, čo neboli peniaze a čo sa nedali normálne kúpiť ale len tak nenormálne alebo sa dali vymeniť za valuty, lebo za valuty sa nedalo nič kúpiť a vlastne valuty ani neboli, lebo boli bony a za tie bony sa kupovalo v tuzexe, čo bol taký obchod, čo vlastne ani nebol obchod ale len tak vyzeral ako obchod, lebo tam bol tovar, ale to zase nebol taký tovar, čo bol v iných obchodoch ale taký čo v iných nebol, takže to vlastne nebol úplne normálny obchod ale taký nenormálny. Už rozumiete? Tuzex. Socializmus. A mimochodom takú dlhú vetu som už dávno nenapísal.

Tak späť do Tuzexu. Už nebola doba rúrok. Rúrky už boli nemoderné. Aj moje arizony už boli nemoderné. Že sú out sa ešte nehovorilo, len že sú nemoderné. Také. No po košicky by ste povedali, že gadžovské. Také by si mohla kúpiť len tá teta, čo predáva bony, keby nebola tetou. Tak rúrky nie. V móde boli mrkváče. To sú také nohavice čo sú hore široké a dole také úzke, že do nich takmer nevopcháte nohy. Ak máte priveľké chodidlá tak ani nevopcháte. Tak také leteli. Že boli in. Také mali všetky hviezdy, čo boli vtedy hviezdy. Novo-romantické hviezdy. Kto si na to spomenie? Wham a Kajagoogoo a Limahl a všetci takí strapatí a učesaní a na nohách mrkváče. Tak taká móda to bola. Mali sme bony.

Mať bony neznamenalo okamžite, že ste mali aj mrkváče. Aj Tuzex mal svoje obmedzenia. Keď boli v móde mrkváče tak tvrdohlavo predávali rúrky. Aj také čo sa šúchajú aj také čo sa nešúchajú. Ale mrkváče – to ste si v čase, keď mrkváče leteli museli vychodiť. V Tuzexe až také rady ako v normálnom obchode neboli. Tam ste len prišli a nakukli a opýtali ste sa a počkali ste si na odpoveď, lebo predavačky v Tuzexe tiež neboli len také predavačky, že hop sem a hop tam. Vtedy ale predavačky vlastne nikde neboli len tak, že hop sem a hop tam. Všade bol voľajaký podpultový tovar. Ešte aj do obyčajných potravín mohli priviezť túrókrém z Maďarska. Tak potom si predstavte, čo za predavačky boli predavačky v Tuzexe. Ale dočkal som sa. Dostali ich.

Mustangy. Myslím, že sa normálne volali mustang jeans ale boli to mustangy. Najlepšie mrkváče v tuzexe, v Košiciach, v ČSSR a na svete. Mali dokonca aj moje číslo. Mal som primerané chodidlá a tak som sa do nich vtrepal. V zrkadle som vyzeral lepšie ako som si predstavoval. Na zadku mali krásne veľké vrecká. Mali takú tú farbu čo sa veeeľmi pomaly ošúcha. Chodil som v nich dlho. Do rozpadnutia. Dalo by sa povedať nepretržite až do rozpadnutia. Vyzliekal som si ich na noc a na telesnú inak som v nich bol. Prežil som v nich pubertu. Tú stredoškolskú pubertu. Myslím, že ich mama občas prala tak vtedy som bol asi doma. Sedel som a čakal som kým vyschnú. A teraz pravdu.

Tak pravda je taká, že na naše gymnázium sme nemohli nosiť kapitalistické nohavice. U nás boli rifle zakázané. Povolené boli len na brigády a branné cvičenia ale kto by nosil nové mustangy na branné cvičenie a brigády. Mustangy mi vydržali dlho. Veľmi dlho. Až kým nevyšli z módy.

Dnes už rifle nenosím. Nie že by neboli. Sú. Dokonca ich mám aj v skrini. Všade tam k bruchu ma tlačia. Sú in. Také tie zvony. Teda myslím, že ešte stále sú in. Teraz sú nakoniec všetky in. Ja nosím plachťáky. Kapsáče, ktoré sú mi široké všade. Je mi tak pohodlne. Chýba mi k šťastiu len jediná vec. Už vtedy v tom tuzexe som pokukoval v nových mustangoch aj na vedľajší stojan. Riflové bundy. Po tom som tiež tak veľmi túžil. Dokonca som si jednu aj vyskúšal. Povedal som si, no nič, aj tak v nej nevyzerám dobre. To bola len taká obranná veta, že aby mi nebolo ľúto. Teraz by mi už ľúto nebolo. Sú všade ale ja v tých bundách stále vyzerám zle. Naozaj. Nerozumiem tomu. Všetky rockové hviezdy v nich vyzerajú dobre. Ja nie. Tak som asi Kajagoogoo. Oni také bundy nemali. Tak asi preto. Ja som predsa len romantik. New romantic.  Nový romantik. No dobre: starý romantik.