No musím na vianočnú tému. Všade je už vianočná téma. Všade ponúkajú dobré kredity. Vaječný koňak zatiaľ neponúka nikto. Ale mal by. K našim vianociam patril vaječný koňak. Robila ho mama. Až do toho jedného roku.
Mohol som mať toľko ako má teraz moja dcéra. Takých desať. Moja sestra mala o štyri viac. Staršia sestra. Plus pár rokov hore dolu. Vtedy bolo pred vianocami všetko úzkym tovarom. Úzky tovar neznamenal nič diétne. Úzky tovar znamenal, že nič nebolo. V obchodoch boli maďarské salonky. Salonky boli. Iné nič. Všetko bol problém. Na všetko sa stáli rady. A všetko bolo treba vychytiť. No úzky tovar. Aj vaječný koňak bol úzky tovar.
My sme si na Vianoce vždy pripíjali vaječným koňakom. Prišlo to primerane k veku. Moja sestra dostala malý žltý pohárik skôr ako ja. Skôr o štyri roky. Neviem, kedy presne ale o štyri roky skôr. To je isté. Mali sme vlastný vaječný koňak. V dobe úzkych profilov a úzkeho tovaru bolo normálne, že čo sa dalo, to sa vyrobilo doma. Recept na náš rodinný vaječný koňak nepoznám. Ale viem, že mama ho robila vždy skôr. O dosť skôr. Potom pripravený vo fľaši okupoval chladničku. Bola tam pekná fľaša s tým niečím žltým. Mal prísť deň, keď to ochutnám. Na rok si nespomeniem ale na deň áno. Mali to byť Vianoce. Rodinný vianočný vaječný koňak. A naliať mi ho mala mama. Nenaliala. Teda naliala ale prvá nebola. A vtedy to už navyše nebol vaječný koňak.
Moja sestra bola o štyri roky staršia. To už viete. Staršie deti sú potvory. K niektorým činom potrebujú kumpánov. Prípadný trest sa delí na dva. Asi preto. Alebo preto, že som bol ráno doma. Oco s mamou odchádzali do práce skôr. Všetko nám pripravili a keď zazvonil budík boli preč. Starali sme sa o seba so sestrou. Bolo pred Vianocami. V chladničke už bola tá pekná fľaša so žltým niečím. A pokušiteľom bola sestra.
Naozaj len trošku. Len to ochutnáme. To si nikto nevšimne. Podľa mňa jej išlo o to, aby ochutnala sama. Ale bol som v kuchyni pri chladničke. Nebránil som sa. To niečo žlté bolo príliš lákavé. Ochutnali sme. Naozaj len trošičku. Aby si to nikto nevšimol. Len sme to tak olízali. Nebolo to zlé. Bolo to sladké a nepovedal by som, že je to alkohol. Ja som nevedel čo je to alkohol. Ak by mal alkohol chutiť ako vaječný koňak tak to dospelí preháňali. Bola to ideálna chuť pre deti. Ochutnali sme o čosi viac. Viac ako len na jazyk. Zrazu to bolo vidno. Toho niečoho žltého bolo v tej fľaši menej. Sestra bola o štyri roky staršia. Nespanikárila. Pustila vodu z kohútika. Fľašu premiešala a nebolo vidno nič. Naozaj nič.
Na druhý deň to isté. Ešte trochu ochutnáme? Naozaj len trochu. To si nikto nevšimne. A zase vodovodný kohútik. Chodili sme do školy pod vplyvom vianočnej atmosféry. Pod vplyvom rodinného vaječného koňaku. Neviem, koľko dní to trvalo. Vždy sme len olízali a ešte trochu a pustili sme vodu z vodovodu. Tá žltá vianočná pochúťka bola o čosi svetlejšia. Už to bol len taký odtieň žltej. Ale v chladničkovom svetle to nebolo vidieť. A na Vianoce sú na stole sviečky. Atmosféra a šero.
Ten rok bol ten prvý. Ten prvý určený na ochutnanie rodinného koňaku. Dostal som svoj maličký pohárik a trošku toho svetložltého. Na stole voňala kapustnica a v kuchyni na oleji prskala ryba. Zemiakový šalát bol hotový a dvere do obývačky boli zatvorené. Tam už svietil stromček a pod ním darčeky. Rodinná tradícia. Najprv večera a potom stromček a to pod tým. A tradícia chce ochutnať rodinný koňak hneď na začiatku.
Dobre. To si vysvetlíme potom. Povedala mama keď sme si pripili. Oco nepovedal nič, len si to žlté v poháriku obzeral. My sme sa tvárili nechápavo. Veď tá žltá ľadová vodička je fajn. To je to vianočné rodinné tajomstvo? Potom si otvorili darčeky. Na delenie trestu si nespomínam. Dokonca aj vaječný koňak sa pripravoval aj na ďalšie Vianoce. Na tradícii sa nezmenilo nič. Len sme už vedeli, že voda z vodovodu to nezamaskuje.
Teraz už mama vaječný koňak nevyrába. Kupuje ho. Už nie je úzkym profilom a fľaša je zatvorená patentne. Tak, že to nestojí za pokus. A vlastne to už aj tak nikto neskúša. Moja dcéra má asi toľko rokov ako ja vtedy a pripíja si detským šampanským. Aj ja a moja žena. Detské šampanské je v pohode. Asi by sa dalo riediť vodou ale kto by to už robil. A kto by dokázal nepozorovane otvoriť šampanské a zase ho zatvoriť. To asi ani nie je možné. Ale kto vie. Opýtam sa dcéry. O takých tridsať rokov.
Komentáre
:-)
hm,