Si ty môj anjel? Nie, len tvoj trápny fízel .... týchto pár slov stačilo na to aby som si po rokoch kúpil knižku s básničkami. Aj keď asi by stačil aj pohľad na obálku. Štrpku som si kupoval vlastne stále. Od čias Ursínyho Modrého vrchu.
Nedávno sme sa sťahovali do maličkého bytu a osud ( a hlavne maličká knižnička ) ma prinútila lúčiť sa s niektorými knižkami. Úprimne. Básne boli prvé na odstrel. Skončili v banánovej krabici a v antikvariáte. ( Právo prednostného darovacieho - výberu mali priatelia). Nechal som si len to ( pre mňa) najdôležitejšie. Zopár cudzincov a z domácich len Stacha, Laučíka a Štrpku. ( Knižky s osobným vzťahom sa nerátajú ).
Novú zbierku som si nekúpil práve od Laučíka. Až dnes. Hoci pravda je, že nakoniec asi zvíťazila nostalgia a ktovie aký podiel na tom mali tie prvé slovíčka. Aj keď bolo to vlastne celkom ako keď si kúpite platňu. Niekedy stačí len prvých pár sekúnd a viete, že to je to pravé. Zhodou okolností Ursíny tak fungoval. Aj keď na mňa skôr to vinylové obdobie. No a potom vlastne z prehrávača pár dní tú platňu nevyberiete. Hráte ju dokola. Až do - naspamäť.
A to sa mi stalo aj dnes. Sedel som na lavičke a čakal na električku a tešil sa z toho, že aj ďalšie slovíčka do toho zapadajú. Nepamätám sa kedy som si v električke čítal básne. Stále počúvam discman-a. Pekný deň.
Osobné: Problém bude len to ako toho Štrpku dostanem do tej knižničky. Vieš, že je primalá a prútený košík v nej len zaberá miesto. Aj keď samozrejme esteticky. Ale je to malá knižka.
Komentáre