po pismenku

Najprv sa zmaturuje a potom sa ide do dôchodku. A medzi tým sa človek tak plentá životom. Ja som v štádiu plentania sa. Doplental som sa tak do stredu. Medzi maturitu a dôchodok. Ale zaokrúhľovať ešte viem.

Ja som teda z matematiky dostal na maturite trojku. A aj to len podvodom. Je čosi viac ako dvadsať rokov od maturity dostatočná premlčacia doba? Lebo ak by bola, tak vykričím pravdu o svojom podvode. Ale nakoniec ešte nejakých dvadsať rokov môžem s pravdou počkať. Tak trojka. To je plus mínus jednotka alebo päťka. Trojka sa medzi jednotkou a päťkou zaokrúhľuje tak hlúpo. Je tak viac menej v strede. Teda úplne v strede. Viem to, lebo zaokrúhľovanie som ešte pochopil. Nepochopil som všetko to, čo v matematike prišlo po zaokrúhľovaní.

Ale teraz mi moja trojka z matematiky stačí. Zaokrúhľovanie je pre život dostatočné. Ja viem, že som teraz v polovici medzi maturitou a dôchodkom. Plus mínus. Dalo by sa povedať, že skoro presne v strede. Ale skoro presne je v matematike ako nič. To je úplne nič. Tak ja som si to prepočítal. Aby sa tu pri mojich oslavách nemudrovalo, že či nie som optimista. A aby bolo jasné: nie som. Môj stred sa zaokrúhľuje smerom k maturite. Ja som stále viac maturant ako dôchodca. Do dôchodku mám ešte takých 25 rokov ale pomaturitný večierok po 25 tich rokoch sme ešte nemali. Tak to aby bolo jasné. Stále mi viac sedí maturitný oblek.

Ja teda oslavujem a zaokrúhľujem to. Každý si myslí, že mi treba blahoželať tak akože významne. Akože: „tak a už ťa vítam v našom klube“. Akože už som medzi nimi.  Ale ja nie som. Ja to mám vypočítané a zokrúhlené. U mňa sa ešte nič mimoriadne nedeje. Stále som na maturitnom večierku. Plus mínus. Lebo trochu už znižujem tempo. Už si skoro vôbec nepripíjam a spať chodím skôr ako moja dcéra. Zaspávam pri úvodných titulkoch, mám rád nohy v teple a stále sa mi páčia staršie baby. Teda jedna.

No nič. Ja len toľko, že som oslavoval. A zaokrúhľoval.