po pismenku

Šopingujeme. Ledva stojím na nohách. Bolí ma (po dlhom čase) kĺb, ale tvárim sa prívetivo. Dcéra je v nákupnom amoku. Zbláznila sa v prvom obchode.  Prst stále na niečo ukazuje a namiesto „pozri“ stále ešte hovorí „kúpiš?“. Už je tu aj mama. Rozumnejší tvor. Kupujeme šatičky a šopingovanie prerušujeme. Potrebujeme kávu.

V kaviarni je to príjemnejšie. Káva taká obchodno - centrová a koláčik taký všeobecný. Ale hneď vedľa je hračkárstvo. Dcéra odchádza do svojho sveta a my ostávame v oddychovom režime. Noviny nemajú ale majú niečo lepšie. Nad barovým stolom jazdí elektrický vláčik. Jednosmerne. Potom cúva. V zadnej časti kaviarne je veľké (akoby) terárium a ďalšie vláčiky. Striedajú sa na trati. Jednosmerne a cúvajú. Ten stredný mizne v tuneli. Dcéra hľadá ďalšie figúrky my little pets a ja sa pozerám na vláčiky. To je tá jediná dilema otca, ktorý má dcéru. Už som tu o tom písal. Chlapcovi by som kúpil vláčik.

Svoj prvý (a jediný) vláčik som dostal pod stromček v čase, keď som už vedel, že ho nepriniesol (a v skrini teda neschoval) Ježiško. Hral som sa s ním dva týždne pred Vianocami ale aj pod stromčekom som mal radosť. Aby mali radosť aj rodičia. Normálna maličká modelová železnica. Dnes stoja také vláčiky celkom slušné peniaze. Viem. Keď dcéra hľadá svoje hračky občumujem vitrínky s angličákmi a vláčikmi. Ten môj mal lokomotívu a dva nákladné vagóniky. Koľajnice do kruhu a trafo. Myslím, že bude v rodičovskej pivnici. Niektorí kamaráti mali aj staničky a druhé koľaje. My sme s otcom raz stanicu skladali, ale otec prišikovné prsty teda nemal. Stromčeky sa pokaziť nedali ale autíčka mali inú mierku. A stanička sa až tak neujala. Pamätám si len to skladanie. Napriek tomu, že to bol vláčik nie je to moja hračka, na ktorú sa nezabúda.

Dva obyčajné (na dnešné pomery) angličáky. Tak sa vtedy hovorilo maličkým modelom autíčok. Bol som tretiak a začal som chodiť do novej školy, na inom sídlisku. Prvý deň po mňa prišla mama. Stáli sme na autobusovej zastávke a tam mi dala moje prvé dva naozajstné angličáky. Jasné, že autíčka som mal aj pred tým, ale angličáky nie. To bola tuzexová záležitosť. Pamätám si ako nám raz prišiel list od dedkovho brata z Kanady. Prelepený papierovou páskou s pečiatkami z colnice a predvolaním pre mamu ako adresátku. Dedkov brat posielal v liste dvadsať kanadských dolárov. To sa asi nemalo. Netuším, či za tie doláre mala mama bony alebo ich klasicky kúpila od vekslákov. To ani nebolo podstatné. Zelený Ford Cortina a červený Ford Granada. Od Matchboxu. Otváracie dvere. Mal som ich na vždy. V rovnakom stave. Neskôr sa samozrejme objavili novšie a krajšie. Ale na tieto dva som nikdy nedal dopustiť. Najdôležitejšie autíčka. Teraz už netuším kde sú, predpokladám, že to zariadil synovec. Je to normálne. Autíčok mal toľko, že nemohol mať to najobľúbenejšie. Teraz vlastne uvažujem, že neviem, ktoré sú tie najdôležitejšie hračky mojej dcéry.

Dnes je to určite to posledné zvieratko zo zbierky malých zvieratiek. Tchor, mačka alebo pes. Spáva s plyšovým potkanom a má lasicu, ktorú volá Milanko. Pamätám sa na malého červeného macka od Moniky z Ameriky a maličkú bábiku z Úľuvu s bylinkami. Tá sa ale asi páčila viac nám ako jej. Boli obdobia všetkých tých čúrajúcich a plačúcich bábik, kočiariky – jeden plastový ktorý mala rada ona a jeden prútený, ktorý sa páčil nám, lego zámky, zbierky zvieratok, škatuľa plná hračiek z kinderiek. Známky so psami a mačkami, ktoré ale kupujem (a zbieram) skôr ja ako ona. To len chápe a teší sa, lebo vie, že sa teším ja. Problém je v tom, že známky už deti nezbierajú. My sme si ich s kamarátmi menili na schodoch paneláku. Smiešne zbierky dopĺňané raz za čas v trafikách z tých malých sáčkov po dve – tri či päť korún. Úlohu modrých mauríciov plnila každá trojuholníková známka z Mongolska. Dnes v dcérinej triede zbierajú známky tri deti, ale mám silný pocit, že aj to sú skôr zbierky otcov, čo začínali na schodišti vo svojom paneláku.

Problém to nie je. Len netuším, ktoré hračky plnia úlohu tých mojich prvých naozajstných angličákov. A možno to ešte príde. Zamiluje sa do autodráhy alebo veľkého lega s formulou. Prijal by som aj ten pravý stolný hokej. A mohla by sa so mnou hrať.

Ešte: úvod do Otcovskej výchovy