po pismenku

Keď svietilo slniečko naše sídlisko bolo sivo žlté. Sivé paneláky a žlté okná. Všetky okná boli žlté. Úplne všetky. Iná farba nebola. V každom okne boli papierové rolety. Žlté papierové rolety. Také harmonikové. Ako papierová harmonika, ktorú skladajú deti v materskej škôlke. Väčšinou skladajú biele ale to je chyba. Papierová harmonika má byť žltá. Niektoré rolety boli stiahnuté úplne, iné len na polovicu. Veľká časť bola stiahnutá tak ako to chceli rolety. Žlté papierové rolety mali vlastnú hlavu.

Môj otec to nenávidel. Raz za čas bolo treba opraviť rolety. Tá zložená papierová harmonika bola na oboch krajoch prederavená a cez tie dierky išli šnúrky. A potom spoločne pozdĺž okenného rámu. Problém bol v tom, že niekedy tá šnúrka praskla. Praskali často. Môj otec by vám povedal. Dalo by sa povedať, že žil so šrubovákom vo vrecku. Šrubovákom sa otvárali okná. Boli to dvojité okná a tie žlté rolety sa schovávali dnu. Rozmontovať a opravovať. Najprv hľadať, kde to prasklo a urobiť uzlík. Niekedy vymeniť celú šnúru a niekedy len nadávať. To vo chvíli, keď bola papierová roleta roztrhnutá. Trhali sa často. Môj otec by vám povedal. A povedali by vám to na celom sídlisku.

Keď zasvietilo slniečko tie rolety padali. Okná sa žltili. Až na tie, kde išla dole len jedna strana. Druhá časť rolety odmietla. Zasekla sa a bola zaseknutá. Ak ste nežili so šrubovákom vo vrecku mali ste smolu. Alebo ste mali smolu aj tak. Rozmontovali ste okno a pochopili ste, že treba novú roletu. Žltú a papierovú. Iné neboli. Problém bol v tom, že neboli ani žlté papierové. To bolo také pravidlo tej doby. Bolo len niečo a aj to nebolo. Papierová žltá roleta bola úzkym profilom. Asi sa trhali príliš často. Neviem. Povedali by vám to v roletovom obchode.

A možno sa opýtam otca. Či ešte nemá v pivnici nejaké odložené. Odkladali sa totiž aj tie potrhané. Na horšie časy. Keď bude tá nová potrhaná ešte viac a novšia nová v obchode nebude. Tak vtedy sa pôjde do pivnice. V našej pivnici som už dávno nebol. Podľa domácich okien vám to nepoviem. Moji rodičia už dávno nemajú žlté rolety. Majú plastové okná a také tie hliníkové čudá z vnútornej strany. Otec už nenosí šrubovák lebo plastové okná sa nemajú rozmontovať. Neviem ako si na to zvykli domáci majstri. Podľa mňa, niektorí z nich tie plastové okná rozmontovali. Aspoň sa o to pokúsili. Môj otec nie. Dáva na neho pozor mama. Moja mama by vám povedala, že teraz je to lepšie. Že má svätý pokoj od rozmontovávania okna a opravovania žltých papierových roliet.

Mimochodom, povedia vám to aj vaše mamy. Mám pocit, že už nikto nemá papierové rolety. Bol som na návšteve u rodičov. Na svojom sídlisku. Ani jedna žltá roleta. Vonkajšie žalúzie áno. Vnútorné na každom druhom okne. Bambusové rolety som tiež videl. Dymové sklá asi na troch bytoch. Ale žltú papierovú ani jednu. Na tých oknách je to teraz nuda. Tie stiahnuté rolety držia fazónu. Vodorovne ako podľa pravítka. Niekde úplne a niekde na pol okna. Ale jedna strana dole a druhá v polovici nikde. To dokázali len papierovky. Ale papierovky nemá nikto.

Nakoniec som jednu predsa len našiel. Schovávala sa preto, že už nie je taká klasicky žltá. Za tých štyridsat rokov z nej slnko žltú úplne vyťahalo. Bola taká sivá so žltým. No - nádychom - by asi bolo silné slovo. Ale dobre, sivá s nádychom. Bola stiahnutá úplne a prezradila ju len tá harmonika. V každom prípade je to posledná papierová žltá roleta na našom sídlisku. Ja by som to okno označil za kultúrnu pamiatku. Dal by som tam tabuľku. Tu býva posledná žltá roleta. Klasika.

Ak ju potrebujú opraviť pošlem otca. Má dlhoročnú prax a v pivnici sa ten šrubovák určite nájde. A možno aj náhradná roleta. Žltšia ako len s nádychom.