po pismenku

To z názvu bolo samozrejme trošičku inak. Niečo o čítaní. Ak sa teda nemýlim. Akože: povedz mi čo čítaš a potom to už je ako v zátvorke z názvu. Ale ja sa nemýlim. Teda v nadpise som sa nepomýlil. Stalo sa to vo vlaku. Ja vlastne keď tak na to pozerám tak sa mi zdá, že v tom vlaku trávim dosť veľa času. Mám tam noviny a časopisy, občas knižku a hudbu a sudoku a jablko. Jablko určite. To vždy keď idem ráno na vlak zobudím ženu. Tichúčko sa prišuchtám akoby to nebolo jedno, keď ju už budím a potom ju budím: „pss, haloo, idem“. Žena rozlepí oči a vždy povie túto vetu: „zober si jablko“. Potom sa oblečie príde do chodbičky a povie druhú vetu: „zobral si si jablko?“. A potom sa pozrie do taniera kde má prepočítané jablká a povie tretiu vetu: „ty si si nezobral jablko“. Potom si zoberiem jablko a už by som išiel do auta aby mi vlak neušiel ale žena má ešte jednu vetu v rukáve: „to jablko si choď umyť“. No a ja už nebudem zdržiavať lebo potom už aj tak idem na vlak.

Sedím a kukučkujem cez okno. Na krajinu ako odbieha za oknami. Je dôležité ako človek sedí. Či v smere jazdy alebo v protismere. To sa ukáže vo chvíli, keď sa za oknom ukáže niečo zaujímavé. Ak sedíte v smere jazdy tak si vykrútite krk. Tým, že to zaujímavé chcete vidieť čo najdlhšie. Alebo si pritlačíte ucho na sklo a snažíte sa to zaujímavé vidieť čo najdlhšie. To vtedy ak sedíte pri okne a v protismere. Ak sedíte v chodbičke tak sa na okno nepritlačíte a ani na spolucestujúceho. Na spolucestujúcu tiež nie. Ale to len preto, že sa to nepatrí. A potom sa hrabete v kabelke. Aj ja mám kabelku. Takú mužskú tašku cez plece. Vytiahnem noviny a hudbu a knižku a sudoku a lístok na vlak keď príde revízor a tak. Jablko mi v taške trochu zavadzia. Ale nevadí. Je to kus domova. A potom idem na kávu. Zdržiavať nebudem, len rýchlo teda vysvetlím, že do reštauračného vagóna.

„Kávu“ poviem v reštauračnom a pozerám sa z okna. Niekedy sedím v bufetovej časti a tam je to na pozorovanie zaujímavých objektov najlepšie. Sedí sa kolmo k oknu. Zaujímavé veci človek vidí plynulo – nenásilným pohybom hlavy. Uvidí to a má dlhý a pokojný čas sledovať to. Kabelku mám vtedy na nohách lebo si ju nosím so sebou. Každý si svoju kabelku nosí so sebou. Má tam dôležité a potrebné veci. Tak som sedel aj teraz. Ale pri stolíku. V smere jazdy. Za zaujímavými objektmi som sa otáčal do protismeru. Strácali sa za mnou. Bolo ich asi veľa lebo som si nevšimol objekt čo sedel oproti. Nie úplne oproti ale oproti o stolík ďalej. „Zaplatím“ povedal som smerom k obsluhe a vtedy sa smerom od obsluhy ozvalo. „Ahoj“ a zaznelo aj moje krstné meno. Nebudem zdržiavať mojim krstným menom ale zaznelo.

Moje krstné meno pritom obsluha v reštauračnom vlaku asi nepozná. A moje krstné meno síce zaznelo z toho smeru ale nebola to obsluha. Bola to Marta. Martu poznám asi sto rokov. Plus mínus. Teda výrazne mínus lebo je to mladistvá žena. Mladistvá znamená, asi že sto mínus osemdesiat ale plus asi dvadsať. Teda že sme sa nevideli nie sto rokov ale asi dvadsať ale nevideli sme sa keď mala nula rokov ale asi dvadsať. Plus mínus. Skôr plus ale nie až tak veľa. No nebudem zdržiavať matematikou lebo Marta aj tak nie je matematikárka.

Stretli sme sa na vysokej škole. Ja som akurát doštudovával a Marta akurát nastúpila. Ale ona už bola doštudovaná a išla už dávať pozor na študentov aby dobre študovali. A aby dobre čítali. Literatúru. Marta je cez knižky. A potom sme sa nevideli asi sto rokov. Plus mínus. Však viete. Ale každý rok jej posielame novoročenku. Péefko. Treba povedať, že aj moja žena pozná Martu. Spoznali sa na vysokej škole. Atakďalej až k tomu, že sa nevideli plus mínus. No moja žena je moja žena už z vysokej školy. Teda nie je akože papierová žena z vysokej školy ale akože sme už bez papierov boli. To. Svoji. A teraz by som už konečne mal začať to o čom som začal. Ale asi si dám prestávku. Lebo to je dôležitá vec. To, čo má Marta v kabelke. Asi z toho urobím radšej dve časti. Lebo niektorí ľudia sú strašne ukecaní. Keby som nechcel zdržiavať povedal by som niečo o zdržiavaní keď je človek ukecaný ale radšej to nerozviniem.