po pismenku

Ja som už v živote vyskúšal všeličo. Ja mám už na to vek. Prirodzene, že mám aj iné schopnosti. Som relatívne zručný a šikovný. A mám už aj skúsenosti. Viem, čo kde treba dať. Kam niečo priložiť. Kde trochu povŕtať. Čo a ako postaviť. Kedy byť jemný a kedy poriadne priraziť. Mňa už len tak niečo neprekvapí. Mám primeranú silu a dobrú telesnú konštrukciu. Som zrelý muž na švédsku trojku. A predvčerom som si ju aj doprial.

Zabudol som ešte povedať, že sa nepreceňujem. Keď si neviem poradiť, tak si dám poradiť. Svojim spôsobom je to slovná hračka poradiť-poradiť, ale vy viete na čo myslím. Jednoducho sa netvárim, že som majster sveta. Nechám sa poučiť skúsenejšími. Zoberiem si manuál, že čo a ako a idem krok po kroku. Nikdy sa s tým neplaším. Pekne postupne. Dať dole obal. Pohladiť a vyčistiť. Pripraviť inštrumenty. Bod za bodom. Nikdy nepreskakujem. Najprv si všetko vyskúšam a potom idem naostro. A pre istotu ešte raz mrknem, či je prvý krok urobený dobre.

Som v tom dobrý. Zvládam aj tri naraz. Teda nie úplne naraz. Pekne postupne. Jednu za druhou. Nie tak, že rozbabrem jednu a odbehnem k druhej, trochu ju rozbabrem a šup k tretej. Viem, že sú aj takí borci, ktorí by si na to trúfli ale mne ide aj o kvalitu. To je ako v slohovej úlohe. Úvod, jadro, záver. Alebo namiesto záveru môžeme dať vyvrcholenie. Ja to mám radšej pekne postupne. Navyše už nie som žiaden mladík. V strednom veku treba viac bazírovať na kvalite ako na rýchlosti. Nakoniec to predsa nei sú preteky. Všetko potrebuje svoj čas. Aj toto. Hlavne toto.

Predbehnem udalosti a nebudem sa vŕtať v detailoch. Zvládol som to. Bol som dokonca pochválený. Tromi ženami. Každej sa to páčilo. Nepreháňam. Naozaj. Akurát som nepočítal s tým, že telo v strednom veku už reaguje inak ako v mladšom strednom veku. Stalo sa to predvčerom a ja si stále necítim žiaden sval. Inak aj to je len obrazne povedané, lebo si cítim každý sval. Dokonca som zistil, že mám svaly aj tam, kde som už o tom pochyboval. Cítim sa ako prevalcovaný. Bolia ma prsty, ruky, nohy, chrbát. Proste ma bolí úplne všetko. Ja už proste nie som mladík. Ale stálo to zato.

Zmontoval som jednu ikeácku posteľ a jednu ikeácku komodu a jednu ikeácku posteľ som rozmontoval. Poodnášal som to z garáže na poschodie a z poschodia do garáže a išiel som presne podľa manuálu. Dokonca aj tá jedna šrubka, ktorá mi chýbala sa nakoniec našla. Pochválili ma svokra, dcéra aj žena. Ale teraz stokám. Jojkám. Bolím sa. Cítim každý jeden sval. Ja už na tri švédky nie som stavaný. Nabudúce to urobím postupne. Jedna švédka na jeden deň. A bodka.