To je vlastne zázrak, že to všetci v mojom okolí prežili. Bez úrazu. Bez straty oka. To je fakt zvláštne. Lebo až tak dobre som nemieril.
Ja už si na tú svoju kušu až tak dobre nespomínam. Ale tak všeobecne si spomínam. Lebo kuše sme mali skoro všetci. Teda aspoň chvíľu. Kým nám ich rodičia neotrepali o hlavu. Alebo chrbát. To záležalo od toho, akých ste mali rodičov a čo presne ste šípkou z kuše prestrelili.
Potrebovali ste drevený vešiak na šaty. Napísať, že drevený, je nakoniec somarina, pretože iný ako drevený aj tak nebol. No a taký ten drevený vešiak, čo mal v sebe dieru. Presne v strede. Cez tú dieru išlo kovové očko. To sa narovnalo a cez dierku sa vytiahlo. To bola podstatná časť kuše. Najpodstatnejšia.
Potom ste potrebovali pažbu. Pažba sa myslí tak obrazne, normálne stačila aj taká drevená lata. Napísať, že drevená je vlastne somarina pretože aká iná. Na tú drevenú pažbu, čo sa tak vznešene volala tá drevená lata sa pripevnil vešiak. Od tejto chvíle by sa dalo povedať, že vešiak a lata už tvoria kušu. Ale zatiaľ sa to povedať nedá lebo vám ešte chýbajú dve podstatné veci a jedna vec, ktorá je tiež veľmi podstatná a navyše ak je jedna tak sa dosť nachodíte. Ale po poriadku.
Chýba ešte gumička. Poriadna. Pružná a naťahovacia. Nepružná a nenaťahovacia gumička je vám nanič a v podstate sa ani nedá nazvať gumičkou. Tak takú gumičku čo sa dá nazvať gumičkou upevníte na konce vešiaka čo už sa teraz v podstate nevolá vešiak ale kuša. A presne tam, kam sa dá tá gumička natiahnuť aby bola zároveň natiahnutá a ešte zároveň aj neprasknutá tam dáte tú poslednú vec. Štipec. Drevený štipec na prádlo. Presne taký, aký má vaša mama na balkóne. Ten štipec zachytí gumičku. Keď sa štipec uvoľní tak sa uvoľní gumička a tá vystrelí. Nič. Nič nevystrelí, lebo vy už síce máte kušu ale nemáte šípky do kuše. Takže to je tá posledná vec, ktorá keď je len jedna tak sa nachodíte.
Na šípy potrebujete špilky. My sme ich volali špilky ale poznám ľudí, čo ich volali špajle. V čase mojej mladosti boli špilky alebo špajle úzkym profilom. Nemyslí sa tým, že sú akože veľmi úzke ale akože ich nikdy v obchode nemali. V obchodoch to bolo vôbec také zvláštne. Vtedy, v časoch mojej mladosti. Nemali všeličo a medzi tým čo nemali boli aj špilky. Tak ste si museli tie špilky zohnať. Alebo čakať, kým ich dostali. A potom ešte špendlíky. Čo sa pamätám so špendlíkmi až taký problém nebol. Okrem toho, že asi boli aj v obchode, celkom určite boli u nás v školskej triede na nástenke. Lebo v časoch mojej mladosti boli nástenky všade. Na nástenkách boli rôzne zaujímavé veci a veľa plagátov. O výročí VOSR, o výročí Víťazného februára, o výročí SNP, o výročí MDŽ a ešte o rôznych výročiach. A taký plagát rovnako dobre visel na štyroch ako na jednom špendlíku. A ak visel na jednom špendlíku zle, tak súdružka učiteľka dodala nové špendlíky. Lebo špendlíky a plagáty úzkym profilom neboli.
Ten špendlík ste pripevnili na špilku alebo špajlu podľa toho ako tú drevenú tyčinku chcete volať. Pripevňovalo sa to tenkým drôtikom. O úzkoprofilovosti drôtikov zhodou okolností neviem nič, lebo otec ho mal medzi haraburdím. A to bola kompletná kuša so šípkami. Mal som ju ja, mal ju Ivan B. z druhého poschodia a mal ju skoro každý chlapec na ulici. Vonku sme trénovali. Dali sme si terč a skúšali sme trafiť stred. Väčšinou sme netrafili. Ak ste mali len jednu šípku, vždy keď ste netrafili museli ste ju hľadať. Človek sa nachodil. Do úmoru. Ak ste mali viac šípiek síce ste nemuseli chodiť za každou jednou ale potom ste ich naraz hľadali desať. Vlaste aj vtedy sa jeden kušiar nachodil. Museli sme sa v streľbe zlepšiť aby nás tak neboleli nohy. Museli sme trénovať dvojfázovo.
Druhú fázu tréningu som mal doma. Určil som si terč. Napríklad vankúš. Ak sa mi do vankúša darilo, bolo to dobré. Vonku by som mohol patriť medzi najlepších kušiarov a už by ma tak neboleli nohy. Ale mal som smolu. Moja mama nemala pochopenie pre tento šport. Väčšie pochopenie mala pre vankúš. Jediným šťastím bolo, že dvojfázovo trénovali aj ostatní chlapci. Mama Ivana B. tiež nemala pochopenie. Oveľa väčšie pochopenie mala pre záclony. Viem to. Povedal mi to Ivan B. a stále ho bolel chrbát. Aj mňa bolel chrbát. Kamaráta z vedľajšej brány bolel zadok a niekoho určite bolela aj hlava. Postupne sme prišli o všetky kuše.
Komentáre
:))
nuž...a ja som už veru kušu nemal
-
prak s leteckou gumou>kusa
PP
kusa pre syna
Chystam sa pre syna vyrobit kusu, tak som nasiel tento clanok - uzasny!
Len som teraz trocha zacal vahat, pretoze manzelka urcite nebude mat pochopenie, takze si to odniesie chrbat - lenze kedze to bol moj napad, urcite to bude aj moj chrbat :)