po pismenku

Ja si normálne pamätám na to ako som otváral u nás doma poštovú schránku. Pamätám sa na list z Kanady, ktorý sme mali v kuchyni. Bol prelepený hrubou papierovou páskou s pečiatkami colnice a mal krásne kanadské známky. Pamätám si ako mi jeden čas chodili obálky z červeno modrým olemovaním. Letecká pošta. Air Mail. A na nich menej atraktívne známky. A aj v tých obálkach boli známky. To sme si menili s nejakým sovietskym dievčaťom. Nepamätám sa už na podrobnosti, ale na leteckú poštu zo Sojuzu áno. Klub priateľstva sa to volalo. A každú chvíľu nám chodili aj pohľadnice. K Vianociam a iným sviatkom alebo len tak z výletov. To som aj ja na každom výlete vedel, že musím poslať pohľadnice: Ahojte, mám sa dobre, svieti slnko. Podpis. Poštovú schránku som otváral strašne rád.

Ja aj teraz otváram poštovú schránku. Ale radosť už z toho nemám. Normálny list sme nedostali už ani neviem ako dlho. Ani z Klubu družby, ani z Kanady a ani od nikoho iného. Dnes už nikto neposiela listy. Listy neexistujú. Ani poriadnu pohľadnicu som už nedostal ani neviem ako dlho. Nič o tom či v Piešťanoch alebo Tatrách alebo na Slnečnom pobreží svieti slnko. Poslednú som dostal myslím v lete, keď sme si ju poslali z dovolenky. Akože my sami. Akože: Ahoj, svieti slnko. Podpis. Na obálkach už nie sú žiadne známky. A Air Mail už neexistuje. Letecká obálka je minulosťou. Nenávidím poštové schránky.

Ja teraz keď otvorím schránku tak je v nej vždy bordel. Doslova. Sú tam len letáky na plastové okná, noviny s reklamami na plastové okná alebo časopis DeLuxe. Ten mi došiel včera. Ja som sa aj čudoval, že DeLuxe ale bol tam. Že bývam v dobrej lokalite písali v úvodníku. Reklama na plastové okná v DeLuxe nebola ale inak je to taký istý časopis ako ten s reklamou. Len je farebnejší a zaberá nám v schránke veľa miesta. A potom sú tam občas aj obálky.

Chodí mi pošta z T-Comu. Šek a šek na to, že som zaplatil neskoro a šek na to, že aj tento šek zaplatím neskoro a ešte reklama pri každom šeku na niečo podobné ako sú plastové okná. A potom tam je ešte inkaso a raz za čas aj ďalšie šeky. Na obálkach majú pečiatky a v každej obálke je jóbovka. Váš tohtoročný nedoplatok a tak. Vždy je to nedoplatok. A potom sa raz za čas objavovali v schránke papieriky: kúpim byt v tejto lokalite. Ale také papieriky už nie sú. Len tie tvrdohlavé letáky na plastové okná. Mimochodom v našej bráne sú už v každom byte plastové okná. U nás sa už na plastových oknách nedá zarobiť.

Nenávidím poštovú schránku. Je to otravné okienko cez ktoré vás ľudia otravujú a pijú vám krv. Okrádajú vás a klamú vás. Do našej poštovej schránky chodia len samé zlé správy. Bojím sa, že raz tú schránku len otvorím a všetko čo v nej bude hodím do koša. A tak mi ujde, že vyhodím aj šek na nedoplatok a stanem sa neplatičom. A možno vyhodím aj pohľadnicu, že je niekde slnko. Alebo obálku z Kanady, ktorá už nebude prelepená a opečiatkovaná colnicou. Alebo si ten môj priateľ z Klubu družby spomenie a pošle mi nové ruské známky. Na výmenu. Alebo nám niekto pošle pohľadnicu k Vianociam.

Tak o tom to je. Ja to ešte tento rok risknem. Ja tú poštu nevyhodím komplet celú ale len tú o plastových oknách. Ja sa tam ešte pozriem, či náhodou nie je niekde pekne. A to isté urobte aj vy. Aj tento rok vám posielame PF-ko. Svokruša síce tvrdí, že je na ňom mŕtvy vták ale je to nezmysel. Máme dosť sobov a anjelov. Tento rok vám PF-ko prinesie vianočný vrabec. Niekde som mimochodom čítal, že vrabce sú už na vymretie. Tak isto ako dobré správy cez poštu. Tak my sme to riskli. Kým vyhodíte reklamu na plastové okná pozrite, či tam nie je jedna obálka s peknou známkou. Teda aspoň dúfam, že známky ešte existujú.