po pismenku

 

„Už sme asi starí“ povedala moja žena, keď sme lapali dych. Lapali sme ho pri pravidelnej vychádzke. „Bolí ma kĺb“ povedal som žene. „Ktorý? Hore alebo dole“ chcela vedieť podrobnosti. „Teraz ten hore, ten dole ma bolel včera“. Už nás to tak všetko občas bolí. Vypľúvame dušu pri pravidelnej vychádzke. Aj keď teraz, v sobotu, sme zvolili také ostrejšie tempo. Ponáhľali sme sa. Išli sme na folklór. Kamarátka tancuje a v súbore mali výročie. Volajú sa Omladina. Tak sme to chceli stihnúť a stihnúť sme chceli aj vychádzku.

V ten deň sme toho vôbec chceli veľa stihnúť. Povysávali sme si v izbe a žena zvesila záclony. My normálne v žiadnej izbe nemáme záclony ale teraz sme mali. Bývame so svokrou a hovoríme tomu “dočasne“. Zatiaľ sme tam dočasne tri roky a tak sme mali na okne záclony. Ja záclony nenávidím a nenávidí ich aj moja žena. Ale keď ste niekde dočasne tak si poviete, že vydržíte. V sobotu žena nevydržala a definitívne ich zvesila. A keď zvesila záclony zvesila aj obrazy. V našej dočasnej izbe viseli svokrine obrazy. Jedna krajinka a jeden strom a veľa malých obrážtekov a tanier s takou tetou. Žena mi povedala, že je to Napoleonova milenka. Nepovedala mi to tri dočasné roky ale teraz mi povedala. Napoleonova milenka visela žene nad hlavou. Dočasne. Už nevisí. Nevisia záclony a namiesto milenky je tam obraz od Maja. Máme veľa obrazov od Maja a v našich izbách vždy viseli. Teraz boli na skrini. Dočasne. Tri roky. Tak sme zvesili Napoleonovu milenku a zavesili Maja. A keď sme už boli v švungu tak som zvesil aj dočasnú lampu a zavesil našu lampu, ktorá bola dočasne v pivnici. Starneme. Tie tri dočasné roky uleteli. Potom sme zase povysávali. Lebo omietka opadávala. Ale poškodené miesta sú už pekne prekryté novými obrazmi. Dočasne.

„Normálne už nevládzeme“ povedala žena, keď sme šprintovali na tradičnej prechádzke. Ja som sa teda pôvodne prechádzal ale tempo si vyžiadala žena: „no ale trochu v tempe, nešuchtaj sa“. Potom som bol dlho v čele. Ja prvý, druhá žena a pes tak striedavo. Hore – dole. Hore, pred kopcom som povedal: „no, mám dosť“. Dýchal som dýchavične. Teda hore – dole. Tak mi pumpovalo brucho, lebo v mojom veku je už nádych a výdych viditeľnejší na bruchu ako na hrudníku. „Starneme“ povedala žena. Potom sme išli už len z kopca a tam boleli kĺby. V istom veku už bolia rôzne veci.

„Počúvaj, to je nakoniec blbosť“ povedal som žene, keď sme sa šuchtali z kopca a trápili sme sa starnutím: „ja keď si spomeniem na mojich rodičov tak sme na tom ešte super“. Moju ženu tá téma hneď chytila. Jednak sme išli z kopca a jednak sa dobre počúva, že človek nie je až taký ostarnutý. Lebo starí ešte nie sme. Mentálne sa cítime tak na osemnásť ale kĺby bolia tak na päťdesiatku. Tak sme no – ostarnutí. „Moji rodičia, boli v našom veku starší“ povedal som žene. „Čo si spomínam, nechodili takto rýchlo do kopca a mama už mala umelý kĺb, alebo teda tesne pred umelým kĺbom“.  „Moju mamu stále bolela hlava“ povedala žena. Jej rodičia chodili častejšie do Tatier. „Ale väčšinou sa opaľovali pred chatou“ zľahčila žena turistické aktivity svojich rodičov. „No a mamu tam vždy bolela tá hlava“. „Asi počasie“ povedal som. „Asi skôr tlak“ dodala žena. A tak. „To sme na tom ešte celkom dobre“ povedal som žene a pomaličky sme sa blížili domov. No pomaličky. Mali sme čo robiť. Potrebovali sme stihnúť to vystúpenie. A stihli sme.

Naša kamarátka je v našom veku. To je normálne, že kamarátov máme medzi rovesníkmi. Tancuje vo folklórnom súbore. Volajú sa Omladina. Ale medzi nami: sú to starci. Teda presný výraz by bol asi: prestarnutí, čo tomu nechcú uveriť. „Máš oveľa lepší zadok“ povedala mi žena, keď sme sedeli v publiku a na pódiu tancovali muži. Tancovali čapáše. Teda celé telo si oplieskavali a na nohách mali ostrohy. „Fakt?“ prerušil som kultúrny zážitok, lebo to bola téma, čo sa mi zapáčila. „Fakt“ potvrdila žena. Tí chlapi mali také pupky ako ja a na nohách folkloristické nohavice. Také, že mali obtiahnuté zadky. „Fakt, fakt mám krajší zadok“ povedal som žene a vedľa sa ozvalo pssst. Akože už nemáme toľko rozprávať o mojom zadku.

„Ale baby sú dobré“ povedal som žene, keď ženy z Omladiny tancovali také karičky. Teda držali sa a krútili sa. „Fakt“ povedala moja žena. „Ženy sú voľajaké krajšie, dlhšie vydržia“ dodala. „Fakt“ dodal som aj ja a potom sa zase ozvalo pssst. Niektorí ľudia proste nevedia pochopiť, že niektoré témy neznesú odklad. Čas letí a medzičasom ten zadok nemusí byť až taký dobrý. A aj ženy starnú. Možno pomalšie ako muži ale netreba riskovať. Mladosť je dočasná. Treba si užívať, kým sa dá.  A treba si to aj povedať. Fakt.