po pismenku

Stáli sme pri plote v pyžamách. Teda nemyslite si nič také erotické. Mal som na sebe nočné trenírky a nočné tričko a žena nočné nohavice a nočné tričko. Stáli sme pri plote a pozerali sme sa na naše nové auto. "Auto, pýtam sa ťa" oslovil som ho: "Voláš sa Nindža Karol?". Auto bolo ticho ale presne v tej chvíli sa spoza kríku vynorila suseda. "Brýdeň" slušne sme pozdravili. Suseda mala taký ten výraz akože: pokoj, nič sa nedeje, všetko je normálne, stojíte tu ráno v pyžamách a pýtate sa svojho auta, či sa volá Nindža Karol. "Pekné ráno" pozdravila.

Každé auto v našej rodine malo svoje meno. V našej rodine má skoro všetko svoje meno. Teda samozrejme, že každá kachlička v kúpeľni meno nemá ale taká chladnička sa volá Stázka. Alebo skriňa sa volala Stázka? Teraz si nie som úplne istý ale naše mená mali vždy.

Prvý bol Žigino. Žigo Pálffy už vtedy asi hral hokej ale zase taký slávny aby sme po ňom volali naše auto ešte nebol. Asi bol ešte juniorom. Teda Pálffy, lebo Žigino bol seniorom. Kúpili sme ho od svokra. Druhý bol Félix čo bolo trochu čudné, lebo to bola Felícia. Ale asi bolo jasné, že je to chlap. Inak si to neviem predstaviť, že prečo by sa volala žena Félix. No a do tretice sme mali Fábinku. Bolo to strašne milé auto s hrozne dobrou povahou a teraz keď sme sa s ňou lúčili normálne nám bolo smutno.

Je to ako keď dáte kaprovi meno Karol a potom si ho večer pozeráte vo vani a na štedrý večer ho zavraždíte. Tak voľajako podobne nám bolo s Fábinkou. Pozerala sa na nás smutnými reflektormi a asi má pravdu, že si to nezaslúžila. Tak ak si náhodou v bazári akurát kupujete Fábinku buďte na ňu dobrí. Je to dobrý pes. Pardón. Je to auto s dobrou povahou.

No a teraz máme doma na dvore nováčika. Nemá meno. Špekulujeme od začiatku, lebo to je ako keď máte toho kapra a nedáte mu meno. Auto, dcéra, pes a kapor musia mať meno.

Moja žena si myslí, že sa volá Nišo. Ale to bol problém, vždy keď sa nás niekto opýtal ako sa to naše auto volá tak sme mu povedali: "Nišo" a oni sa hneď pýtali: "Mišo?" alebo "Rišo?". Tak to je problém. Ani kaprovi nikdy nedáte meno Barol. Takže naše auto sa asi nevolá Nišo. Ja som si myslel že sa volá Nindža. Píše sa to ninja, ale autu je jedno ako sa to píš. Auto chce vedieť ako sa volá. Ale moja žena si aj tak myslela, že meno Nindža nie je dobré meno pre auto. "Auto sa musí nejak volať" povedala mi: "Nemôže sa volať Nindža, Nindža nie je meno, meno je napríklad Karol". Tak som sa ho ráno opýtal: "Auto, pýtam sa ťa, voláš sa Nindža Karol?". Ale potom sme sa chvíľu pred susedkou v tých pyžamách hanbili. Auto sa asi nemôže volať ani Nindža Karol. Ani Karol Nindža.

Večer sme prišli na to, že naše auto sa asi preto nevie poriadne volať, lebo to nie je auto - chlapec ale auto - dievča. To sa nám síce chvíľu zdalo divné, lebo nakoniec nie je ľahké zistiť či je auto dievča alebo chlapec. To je ako s kaprom. Tiež nemá pipíka. To čo mu vzadu trčí je totiž výfuk a výfuk majú aj autá dievčatá. No tak ale voľajako dievčensky vyzerá. Ako taká matrósa. Matrósa je taká milá rozkošatelá dievčina. A tak sme išli spať s tým, že naše auto sa asi volá Kaška. Kaša.

Mimochodom išli sme spať v pyžamách a ráno sme už nestáli pri plote. Jednak sme sa báli susedy a jednak by sa taká suseda mohla naľakať, keby sme sa ráno pýtali Nindžu Karola či sa volá Kaška. To by bol z toho na našej ulici poriadny chaos. Že máme dve rovnaké nové autá, pričom jedno je dievča a jedno chlapec. Akože jednovaječné dvojičky. Tak zatiaľ sa naše auto volá Kaška. Aj keď ráno keď som na ňu pozrel sa mi zdalo, že sa podobá na kačku. Tak ju možno budem volať Kačka.

Keď bude suseda na sto percent v práci tak sa postavím k plotu a poviem: "Auto počúvaj, voláš sa Kačka?". Kačka s veľkým K. Nie akože kačka s malým k. Lebo ani kapra nevoláte Kapor.