po pismenku

 

Minule som išiel autom. Auto chodí vždy za iným autom. A na tom aute predo mnou bol nápis. Na autách zvyknú byť nápisy. Napríklad Taxi. Alebo Polícia. Alebo Zásobovanie, Mlieko, Pivo. Alebo hocičo. Ale takýto nápis som nikdy nevidel. Reverzné osmózy. Skoro som havaroval. „Počúvaj to je čo?“ opýtal som sa ženy, hoci som tušil, že si odpoviem sám: „to musia byť rokenrolové hviezdy. Volajú sa Reverzné osmózy“.  Žena bola ticho. Myslela si o mne svoje ale čo sú Reverzné osmózy nevedela.  To nemohlo byť nič iné. Nič iné ako rokenról. A potom to auto zabrzdilo na stopke.

Za Reverznými Osmózami som to ubrzdil len tak tak. Prestal som radšej snívať o stretnutí s hviezdami. Ale ten nápis mi nedal spať. Musel som zistiť o čo ide. A zistil som to. Reverzné osmózy nie sú rokenrolovou skupinou. Keby ste hádali, že sú skupina,  tak by som vám povedal : „samá voda“. A to by som vám aj našepkal. Ja som si to totiž naštudoval a spomenul som si. Ja som už s členom Reverzných osmóz bol. Bol u mňa doma.

„Pozrite, naberieme vašu vodu z vodovodu. Toto dáme do pohára a počkáme“ povedal ten pán a do pohára dal také pliešky. „Dáte si zatiaľ čaj alebo kávu?“ chcel som byť dobrý hostiteľ. Ten pán nevyzeral na rokenrolovú hviezdu ale jeden nikdy nevie. „To radšej nie, mám tu zo sebou vlastnú vodu, ochutnajte, tá je už upravená“ ten pán prevzal úlohu hostiteľa v mojej vlastnej kuchyni. Nie je to síce celkom normálne nosiť si so sebou na návštevu čistú vodu ale podozrivé mi to nebolo. Ten pán bol totiž obchodníkom s vodou.

Bývali sme vtedy v krásnom starom pavlačovom byte. Robievali sme si čaj a kávu a varili polievku a tak. A potom sme si všimli vodovodné potrubie. Boli tam oceľové trubky. Niekedy boli oceľové trubky všade ale potom už všade neboli. Prišlo sa na to, že je to škodlivé. Moja žena je na zdravú výživu a zdravý život ako pes. Dala tú vodu otestovať a test dopadol zle. Už sme si nikdy neuvarili kávu a čaj a polievku. Teda uvarili ale nie z našej vody. Z nášho starého pavlačového potrubia. Kupovali sme hektolitre vody. V tej našej sme sa len sprchovali ale aj to sme mali zaťaté pery. Aby sa nám do pusy nedostala ani kvapka. Na našu pavlač som vynášal hektolitre. Prestalo ma to baviť. A práve do toho sa objavil ten pán. Ponúkal zázrak. Z vašej vody urobíme vodu. Aby bolo jasné, ja som nikdy nepodľahol takým podomovým ponukám. Ale toto bolo iné. Z vody voda. Zázrak na počkanie. A tak bol u nás doma aj s tými plieškami.

„Tak a poďte sa pozrieť. Toto je vaša voda“ ukázal na žaburinu v našom hrnčeku. Bolo to čierne a zelené a piť sa to nedalo. Teda dalo by sa, keby tam nedal tie inštrumenty a keby vám neprekážala čierna a zelená žaburina. „A toto je naša voda“ ukázal na čistú a priezračnú vodu: „Ochutnajte“. Ochutnal som: „voda“. „No veru. Toto je voda“ povedal a s pôžitkom sa napil vlastnej vody. „Tak a my vám takúto vodu urobíme z vašej vody“ dodal. A buď zázrak: pomyslel som si ale nepovedal som to. „A dáme vám to aj na splátky“ pokračoval muž čo na rokenrolovú hviezdu nevyzeral. „Aha“ povedal som, lebo mi to došlo. Jednoduché to nebude. Teda nebude to lacné.