po pismenku

Mama ma vychovávala ako pravičiara. A ani to nebolo nejaké násilné. Ja som sa ako pravičiar narodil. Keď sa dieťa narodí ako ľavičiar a rodičia ho chcú prevychovať má to horšie. Ja som také problémy nemal. Od začiatku som všetko robil pravou rukou. Jasné, že to sem nepatrí. Jeden by povedal, že toto predsa nie je o politike. A ani nie je. To bola len taká odbočka.

Potom som sa pokúsil zmeniť svetonázor. Jasne, že som bol stále pravičiar ale skúšal som písať aj ľavou rukou. To robí každý. Každý to vyskúša. A každý, kto sa narodí ako pravičiar príde na to, že ľavičiarom je ťažko. Ľavou rukou pravičiar nepíše pekne. Ľavičiar to musí mať v živote ťažké. Povie si taký pravičiar. Ale vyskúšať som to vyskúšal. Jasné, že to nie je o politike. Aj to bola len taká odbočka.

Ale potom som politicky zliberálnej. To je také, že ma už nebavila ani pravica ani ľavica. Pravdu povediac nebavila ma ani tá stredná cesta ale na výber som nemal. Musel byť zo mňa liberál. Hoci som stále písal perom pravičiarsky naučil som sa písať aj ľavou rukou. Nie perom. Na počítačovej klávesnici píšem obojruč. Mám vlastný pohľad na svet a vzhľadom na to, že som chodil na gymnázium, kde nás naučili klávesnicový prstoklad tak sa ani nemusím pozerať na prsty. Prsty mi po klávesnici behajú samé. Takže liberál. Ale uznávam, ani toto nie je o politike. Nakoniec, čo by ste chceli od jednej odbočky.

Potom som bol chvíľu aj zelený. Ale zase, povinná vojenská služba ma zastihla už len na 9 mesiacov. Na dlho to vo vás nezostane. Ani nie jedno volebné obdobie. Dalo by sa povedať, že veľmi, ale naozaj veľmi predčasné voľby. Za 9 mesiacov proste neozeleniete na celý život. Viem, odbočka. Ale zase príbehy z vojenčiny takú politickú štúdiu vždy oživia.

Takže tak. Potácal som sa svetom bez svetonázoru až do pondelka rána. V pondelok ráno som si sadol do vlaku z Bratislavy do Košíc a tam sa to stalo. Vo vagóne druhej triedy. V prvej triede alebo v reštauráku by sa možno nič nestalo ale ja som išiel medzi ľudí. Sedel som proti smeru jazdy a pozeral som sa z okna na to naše Slovensko. Smerom doľava. Teda do okna som sa pozeral doľava. A práve vtedy. Teraz vlastne ani neodbočujem. Teraz sa pozerám z okna.

Stalo sa to niekde pred Žilinou. Pozeral som sa doľava a chcel som sa pozrieť doprava. Niečo ma zaujalo. Niečo, čo som si chcel obzrieť aj z druhej strany. Ale už sa nedalo. Už som bol zafixovaný doľava. Stal sa zo mňa ľavičiar. Hlava sa už otočiť nedala. Teda dala, ale len s bolesťami. Napravo som už nič nevidel. Žiadnu nádej. Len bolesť. Bol som seknutý. Zafixovaný s pohľadom na Žilinu, čo je skoro tiež o politike ale len tak odbočkovo.

Tak toto sa mi stalo. Od pondelka som seknutý. Vidím veci ľavičiarsky.